Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

23. Big brother

Na druhý deň som sa opäť vybrala do domu chalanov. Namjoon mi navrhol, že by sme sa mohli konečne porozprávať. Len my dvaja a nikto iný, tak, ako za starých čias.         

Jeho pozvanie som s radosťou prijala, aj keď po včerajšom večeri som nemala chuť na nič. Bol ako môj starší brat, ktorého som nikdy nemala. 

Bol mi oporou a ochrancom, a ja som sa mu to všetko snažila opätovať. Mohol mi kedykoľvek zavolať a ja by som urobila aj nemožné, len aby som mu pomohla.

Okolo siedmej ma taxík vysadil pred moderným komplexom v Soule. Vrátnik ma už poznal a privolal mi výťah, ktorý ma odviezol priamo k bytu chalanov. Tam ma už Namjoon čakal medzi dverami.

Usadili sme sa do veľkých kresiel v obývačke a dali sme si dúšok teplého čaju. V Soule je už poriadna zima a dnes bolo obzvlášť studené počasie.

„To včera...," Namjoon sa chvíľu odmlčal, „z toho si nič nerob. Zdalo sa mi, že sa ťa to dotklo."

Zosmutnela som. Na včerajší večer som sa snažila zabudnúť. Každú spomienku som hneď silou vôle odplašila. Cítila som sa trápne za moje hlúpe správanie.

„Nie, ja len... bolo to zvláštne vidieť ho tak šťastného. Mala som pocit, že celý žiaril." Pozrela som do zeme. „Ja chcem aby bol Yoongi šťastný. A ak je ona tá, ktorá ho šťastným urobí, tak nech tak je."

Namjoon ma pozoroval. „Veronika, ty žiarliš."

„Nežialim!" Začervenala som sa.

Bola to lož. Žiarlila som na ňu ako nikdy. Bolo to až vtipné.

„Prajem mu, nech je šťastný." Usmiala som sa.

„Nemusíš žiarliť. Naozaj. Sarang je speváčka. Spieva v jednej skupine. Veľakrát sme sa už s nimi stretli. Sú to super baby. Yoongi a Sarang mali k sebe vždy blízko. Istý čas to vyzeralo takmer vážne. Ľudia si mysleli, že spolu niečo majú. Ale Suga vždy vravel, že sú len dobrí priatelia. A vieš aký je Yoongi. Keď niečo takéto povie, tak to myslí vážne."

Namjoonve upokojovanie veľmi nezabralo. Speváčka, bože môj. Je známa, krásna a má blízko k Yoongimu.

„Super, takže speváčka vravíš." Povedala som s hlbokým povzdychom.

„Veronika. Čo sa deje? Povedz mi, čo je medzi vami. Nechcem vyzvedať, ale mám pocit, že si sa do toho nejako zamotala. Skúsme sa o tom porozprávať, uľaví sa ti. Vôbec ma neber ako Yoongiho kamaráta, ale ako tvojho. Dobre?"

Pozrel mi hlboko do očí a chytil ma za ruku.

„Ach," povzdychla som si, „Začalo to úplne normálne. Veď vieš, chodila som sem kvôli angličtine. Vždy som prišla, pošteklila som ho po ponožke, sadla som si k nemu na posteľ, lebo poväčšine spal, a rozprávala som sa s ním. Zo začiatku to bol hlavne monológ. Hovorila som o svojej práci, nápadoch a veciach, čo sa mi stali. Neskôr sa ma začal pýtať otázky. Niekedy som mu čítala knihu. Sem tam som mu doniesla jedlo lebo v tom čase nevychádzal z izby.

Najprv bol odmeraný, no postupne sa menil.  Rozprával sa so mnou. To v tej kúpeľni..." zarazila som sa.

„Vtedy to bolo také zvláštne. Také... krásne. Mala som pocit, že je mi tak blízky. Neskôr sme sa rozprávali. Bol veľmi otvorený. Nečakala som, že by sa mi niekedy otvoril. Boli sme jeden druhému oporou.  Keď som sa stratila v meste, volala som jemu, lebo som mala pocit, že nech som kdekoľvek, on ma vždy nájde a postará sa o mňa." Zosmutnela som. 

„V tú noc, keď ma zachránil a doviezol sem... nechcela som spať sama, a tak som išla za ním. Vtedy... sme sa pobozkali."

Namjoon otvoril ústa od prekvapenia. Hľadel na mňa s otvorenou pusou a nič nevravel. Zahanbene som pozerala do zeme. Cítila som sa trápne.

„Ja viem, že som to nemala robiť. V prvom rade som tu nikdy nemala spať cez noc. Tobôž nie v jeho posteli. A tá pusa.... tak to bola chyba. Ja som pobozkala jeho. Bolo to.... bolo to zvláštne. Od tej noci sa to neopakovalo."

Namjoon bol v očividnom šoku. Asi nevedel, že sme sa pobozkali. Stále som mu vravela, že medzi nami nič nie je.

„Woooow, nevedel som, že je to vážne."

„Nie je to vážne." Skočila som mu do reči. „Bola to chyba z mojej strany. Od tej doby sa nič nezmenilo. Stále je to rovnaké, ako to bolo pred tým. Nevoláme si, nepíšeme si. A tak to aj zostane. On sa dá dokopy si tou... onou," nech sa volá ako len chce, „ a ja si budem pokojne žiť život ďalej. Sama a v tichosti."

„Myslím, že ťa má Suga rád. Naozaj. Zmenil sa od tej doby, čo si prišla. Usmieva sa. Je veselý. Je s nami v obývačke. Už sa nezatvára do izby. Myslím, že je teraz šťastný." Pokývla som hlavou.

„A to, že ste si dali pusu, to hovorí veľa. On nie je taký typ, čo by sa bozkával s ľuďmi pre zábavu. Ak sa to stalo, tak to pre neho niečo znamenalo. Tým si môžeš byť istá."

„A to je asi ten problém. Ja som sa do neho nechcela zamilovať. Naozaj nie, nebol to plán. Nemôžem ho milovať a on nemôže milovať mňa."

Stíchla som. Už som nad tým nechcela uvažovať. Mala som dojem, že som povedala až príliš.

„Myslím, že to celé veľmi prežívaš. Prečo by si ho nemohla milovať? Prečo sa netešíš z toho, že si našla niekoho, kto ťa chápe?"

„Ty dobre vieš prečo. Keď sa dozvie, že mám za zadkom bláznivú rodinu, tak ma bude odsudzovať. Nie som pre neho dosť dobrá."

„Toto sú úplné hlúposti. Ako to môžeš povedať. Veď aj my sme len ľudia. Robíš z nás nejakých polobohov. Tieto pochybnosti nie sú na mieste. Veď aj ty máš právo zamilovať sa. Nič zlé si neurobila. Nie si zlý človek, tak prečo sa stále bojíš priznať to?"

„Pamätáš si Samuela?"

Najmoon zmätene pokýval hlavou.

„Keď som bola mladšia, mohla som mať osemnásť alebo tak, spoznala som Samuela. Bol to tak úžasný chlapec. Zamilovala som sa do neho na prvý pohľad. Nebol ako ja. Bol omnoho lepší. Chodili sme spolu.

Keď sa o ňom moja rodina dozvedela, zakázali mi sa s ním opäť skontaktovať. Povedali mi, že sa mám od neho držať ďalej. Nedokázali prekúsnuť fakt, že to je syn z obyčajnej rodiny. Jeho rodičia vlastnili reštauráciu. Nezdal sa im byť dosť „na úrovni." Povedali mi, že ak nechcem, aby sa mu niečo stalo, mám to okamžite ukončiť.

A ako som vravela, ja som ho veľmi milovala. Stále som sa s ním tajne stretávala. Bohužiaľ, raz nás prichytili.

Od tej chvíle som ho už nikdy nevidela. Vyparil sa. Zľahla sa po ňom zem a aj po jeho rodine. Nikto nevie, čo sa stalo, no jedno je isté. Mal v tom prsty on."

„Panebože," skonštatoval Namjoon.

„Tak už chápeš, aké je nebezpečné priateliť sa so mnou? Všetkým nosím nesťatie."

„Veronika, myslím, že preháňaš. Toto sa už určite nest..."

V tom Namjoonovi pípol telefón. Pokrčil nos a pozrel na display. „

O bože," zvolal, hneď ako odomkol telefón.

„Čo sa stalo?" nechápala som.

„Ó bože. Ó bože to si robíš srandu!"

*Nasleduje kapitola: 24. Neznášam ju*