Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

35. Samuel

Dni v Soule sa blížili k svojmu koncu. Ani neviem kedy som si na môj nový život tak zvykla. Spočiatku to bolo náročné, ale teraz to tu milujem. Nechcem sa vrátiť spať do Londýna. Bude to ako krok vzad.

Celý ten čas som sa tu snažila začať od znovu, urobiť si kamarátov a rozbehnúť prácu. Sama nemôžem uveriť, že všetky tie mesiace čo som sa tú skrývala, môj otec vedel kde som. Musela som byť tak naivná.

Otvorila som oči a otočila sa na bok. Na vstávanie vedľa Yoongiho by som si zvykla. Sú to tie najkrajšie rána, keď viem, že sa pri niekom zobudím. Pri niekom koho milujem.

Perinu som si pokrčila pod hlavu a spokojne som pozerala na spiaceho Yoongiho. S mierne pootvorenými ústami vydychoval vzduch a nahá hruď sa mu pohybovala hore a dole pomalým tempom.    

Ako môže byť niekto tak rozkošný? Lúče slnka mu dopadali na bledú pokožku a zvýrazňovali jeho dokonalú pleť. Ani som nevedela, ako dobre vyzerá bez trička. Teda vlastne, ako dobre vyzerá celý? Veronika nezaslúžiš si takéhoto chlapca, naozaj nie.

Naklonila som sa k nemu a na pootvorené ústa som mu pritisla svoje pery. Suga okamžite otvoril oči. Jeho reakcia ma rozosmiala. Vyzeral ako malá živá knedlička.

„Dobré ráno," pozdravila som ho a začala som ho bozkávať po celej tvári.

Suga sa rozospane mračil a ešte so zatvorenými očami sa mi snažil uhnúť, no neúspešne.

„Nechaj ma, prestaň," mrnčal. Celú tvár mal opuchnutú a ružovkastú.

Prestala som ho trápiť a rukou som mu upravila strapaté vlasy. Zahľadela som sa mu do očí a ešte raz mu popriala dobré ráno.

„Už by sme mali vstávať, je desať hodín. Dnes nejdeš do práce?" spýtala som sa ho a po hrudi som mu kreslila prstom jemné kolieska.

Zapozeral sa na mňa a za ucho mi zapravil prameň vlasov.

„Dnes bude vlive," pretrel si oči. „Budem tam musieť vyžehliť ten tvoj problém a odprosiť army, aby ťa nezabili. Ale neboj, ony to pochopia," pousmial sa.

„A čo poviete?"

„Nechaj sa prekvapiť," záhadne sa usmial.

Sklopila som oči. Opäť som si to začala vyčítať. Sklonila som hlavu na Yoongiho hruď a on ma jemne pohladil bruškami prstov po holom chrbte.

„Dnes je tvoj posledný deň tu. Viem, že musíš urobiť ešte veľa vecí pred odletom, ale mohla by si sa u nás večer zastaviť. Rozlúčiť sa. Chlapci budú radi a ja tiež."

*

S Yoongim sme sa váľali v posteli ešte veľmi dlho. Nevedeli sme sa rozlúčiť no povinnosti nás oboch volali.

Potrebovala som zariadiť ešte toľko veľa vecí. Najdôležitejšia bola však práca a moja výpoveď, ktorá všetkých prekvapila. Poobede som sa vydala do banky podpísať papiere o odstúpení od zmluvy.

Zaparkovala som auto pred národnou bankou a zabuchla dvere. Prešla som cez chodník, ktorý som už za ten čas poznala naspamäť a pristúpila k hlavným dverám banky. Boli to obrovské mohutné vráta z hrubého skla.

Ako som otvárala ťažké dvere, cez tmavé sklo som uvidela tvár, ktorá práve vychádzala z banky. Dvere sa pootvorili a z budovy vyšla vysoká postava.

Naše pohľady sa stretli a ja som zostala stáť ako obarená.

V nemom úžase som hľadela mužovi do tváre, ktorú som nevidela už toľko rokov. Tvár, ktorú som myslela, že už nikdy neuvidím.

„Sa- Samuel?" lapala som po dychu.

„Veronika?" ozvalo sa rovnako prekvapene.

Nedokázala som uveriť, že ho opäť vidím. Že stojí oproti mne a zíza na mňa ako na zjavenie.

„Samuel, ty žiješ?!"

Zasmial sa od úprimného pobavenia.

„Áno, žijem. Tvoj otec by bol radšej, keby to tak nebolo, ale takú radosť mu neurobím."

Samuel vyšiel z banky a postavili sme sa k stene budovy. Stále som nedokázala pochopiť, že je to on. Keď môj otec zistil, že chodím s obyčajným synom obyčajných rodičov, zakázal mi sa s ním vídať. Samuel a jeho rodina odvtedy zmizli a nikto o nich nič nevedel. Veľa ľudí vravelo, že ich dal zabiť, ale tomu som nikdy nechcela uveriť.

„Čo- čo robíš v Kórei?" habkala som.

„Som tu pracovne," usmial sa. „A tiež tu budem mať svadbu."

„Svadbu?" nadchla som sa.

„Máš čas?" usmial sa Samuel, „zájdeme na kávu a porozprávame sa."

*

Po náhodnom stretnutí s mojou bývalou detskou láskou som  odchádzala s hlavou plnou myšlienok. V tej kaviarni sa stalo niečo, nad čím som nedokázala prestať premýšľať. Nebol však čas zaoberať sa hlúposťami, a tak som sa skôr snažila sústrediť na veci ohľadom odletu. Stále ma však neopúšťal zvláštny pocit v hrudi.

V banke som podala výpoveď a odtiaľ som už rýchlo utekala domov. Voľky- nevoľky, začala som baliť veci na odchod. Keď som sem prišla, mala som jeden malý kufor, no teraz všetky veci nenapracem ani do troch.

Skladala som tričká a nohavice do kôpok, keď v tom som medzi nimi našla jedno, čo patrilo Yoonginu. Opatrne som ho zobrala do rúk. To tričko stálo viac ako moje mesačné nájomné. Ach bože, voňalo ako on. Pamätám si, keď ho mal na sebe. 

Toľko krásnych spomienok a ja ich tu musím všetky nechať a odísť. Napriek všetkým veciam, čo sa stali počas môjho pobytu tu, uvedomila som si, ako veľmi to tu milujem. Toto je môj domov, nie to, kam sa vraciam.

Nemôžem odísť bez rozlúčky, musím sa ísť ešte poďakovať chalanom za všetko, čo pre mňa urobili. Poďakovať sa im a dať im darčeky, čo som im dala spraviť. Musela som ísť za Yoongim. Potrebovala som ho vidieť ešte raz pred tým, ako odídem.

Vzala som kľúče od auta a vyštartovala za nimi.

*

„Aaaa," široko sa usmial Jungkook, keď mi otváral dvere. „Veronikááá prišlááá," zakričal a do chodby sa nahrnuli všetci chalani.

„Už sme sa báli, že neprídeš," objímal ma Hoseok.

Chalani sa usmievali a svorne ma objímali. Bol to tak úžasný pocit. Boli to moji najlepší priatelia. Dávali mi toľko lásky a pozornosti ako nikto a ja som sa im nikdy nedokázala naplno revanšovať. 

„Ideš práve včas. Yoongi ide robiť vlive. Môžeme sa na neho porezať spoločne," objal ma Teahyung. „A máme aj pizzu."

Usadili sme sa do obývačky na veľký gauč a Jimin držal v ruke tablet. Suga bol v pracovni na poschodí a pripravoval sa odčiniť môj trapas. Tak veľmi som sa bála čo povie.

„Tak čo chlapci, čo si myslíte? Urobí zo mňa upratovačku či kuchárku?" smiala som sa.

„Pozeraj," ukázal nadšene Jungkook na display, na ktorom sa ukázal Yoongi.

________________________________________________________________________________

Ahojte,

na zajtra chystám niečo špeciálne, takže sa sem nezabudnite o ôsmej vrátiť! Buď to bude úplne super alebo totálny cringe, každopádne, uvidíme😂😂

Love you.

*Nasledujúca kapitola: 36. Vlive*