black rainbowed fate

𝐝𝐚𝐞𝐠𝐮 ‹ 𝐞𝐟𝐟𝐨𝐫𝐭 𝐨𝐟 𝐜𝐡𝐚𝐧𝐠𝐞

Krajina za oknom sa mihotala rôznymi farbami. Kvôli sivej oblohe bolo všetkým jasné, že čoskoro začne liať ako z krhly. Yoongi bol však aj tak spokojný. Sedel predsa vo vlaku, ktorý mieri do Tägu. Tam, kde nechal svoje srdce a najvernejších priateľov. Tam, kam sa teraz vracia. Nie síce nadlho a už vôbec nie navždy, ale je to lepšie ako nič.

„Daj si," Jimin ho vytrhol z rozmýšľania a šťuchol mu paličkami do ruky. Zatiaľ, čo sa tu niekto nechával unášať fantáziou, sa Jimin napchával jedlom jedna radosť. Div, že mu zbytky ryže nezostali prilepené na brade.

„Nie som hladný," zamumlal na odpoveď a znova sa obrátil ku oknu.

Jimin to vyskúšal ešte raz. Paličkami mu silnejšie drgol do hánok.

„Mal by si niečo zjesť," namietol. „Pre koho Sunghi varila všetko to jedlo? Bude neúctivé, ak ani neochutnáš. Na, otvor ústa."

Yoongi mu už šiel vyhovieť, keď v tom prudko trhlo celým vagónom, brzdy bolestivo zaškrípali a svetlá nad ich hlavami na pár chvíľ zmätene zablikali.

Jiminovi sa z paličiek vyšmykol kúsok gimbapu pre Yoongiho a sám sa strepal na zem.

„Do pekla, čo to má byť?!" nahnevane sa porozhliadal. Ostatní cestujúci však neboli o nič múdrejší ako oni dvaja.

„Netuším. Možno nám niečo vbehlo do cesty," rozmýšľal Yoongi.

„Ale prečo zrovna dnes?! Nestačí už, že sme skoro nestihli vlak?"

A že sme sa takmer zas pohádali?

„Dúfam, že sa najneskôr do piatich minút pohneme. Mal som už všetko vopred naplánované," Jimin rukou šmátral po zemi, aby našiel to úbohé sústo zmasakrovaného gimbapu.

Onedlho sa však strojvodca cestujúcim s tým, že má vlak akúsi závažnú poruchu. Yoongi mu ani poriadne nerozumel. Jediné, čím si bol naprosto istý bolo, že do Tägu tak skoro nedorazia.

„Počkať. Povedal, že sa zastavíme v Kwangdžu?"

Yoongi pokrčil plecami.

„Ale veď to je opačným smerom!" zhrozil sa Jimin, „im tam snáď preskočilo."

„Asi je to najbližšie miesto na opravu tej závady," uvažoval.

„O tom fakt pochybujem. Takých miest je určite viac. Prečo zrovna Kwangdžu?" teatrálne sa hodil na stôl a skryl si hlavu pod rukami.

„Nič sa predsa nedeje," utešil ho Yoongi, „je to len malá zastávka pred naším cieľom. To zvládneme."

„Ách, bože! Mali sme radšej zostať v Pusane..."

Yoongi sa zamračil.

Mám taký skromný dojem, že tento nevinný výlet bude pre oboch ešte veľmi tvrdým orieškom...

Pokazeným vlakom nedošli ani po nádražie v Kwangdžu. Namiesto toho zostali visieť iba neďaleko v obklopení starej zrúcaniny, ktorá bola kedysi taktiež stanicou. Teraz však skrz na skrz obrastala machom, lišajníkmi a kadejakou ďalšou burinou. Z oblohy aj naďalej výdatne pršalo a nakoľko bola strecha ich útočiska deravá a hrdzavá, každý jeden pasažier, skôr či neskôr, premokol do nitky.

Jimin si neodpustil hundranie popod nos a ani pestré nadávky. Neraz mu, rovno na dokonalý účes, spadla nová sprška dažďovej vody, vďaka čomu zúril ešte viac.

Yoongi sa zatiaľ ponevieral po okolí. Usadiť sa mu v rohu zanedbanej haly zrovna nechcelo. Oveľa radšej preskúmaval tieto neobjavené zákutia. Nazrel do každej pridruženej miestnosti, alebo len vyvracal hlavu hore, aby sa pokochal vyblednutými freskami na strope.