black rainbowed fate

𝐰𝐨𝐫𝐝𝐬 𝐨𝐟 𝐨𝐮𝐫 𝐟𝐫𝐢𝐞𝐧𝐝𝐬

„Carbonara alebo jjajang ramen?"

Prečo som to urobil? Prečo som sa správal ako malé decko? Mal som mu niečo povedať. Áno, mal! Namiesto toho som tam postával ako taký čudák a on sa mi takmer vyznal so svojimi pocitmi. Stačil malý kúsoček a už by som viac nemusel byť na pochybách. Ale nie, Joowon sa musí zjaviť v tej najnevhodnejšej chvíli a všetko zničiť!

„Carbonara alebo jjajang ramen?"

Už zasa otravuje. S tým ramenom tu neustále obsmŕda. Raz mu všetky vlasy vypadajú a narastú mu namiesto nich kučeravé rezance. A potom bude vyzerať ako Justin Timberlake v klipe NSYNC – I drive myself crazy. A keď už sme pritom, I drive myself crazy as well...

„CARBONARA ALEBO JJAJANG RAMEN?!"

Joowon mu zahučal rovno do tváre, keďže sa nad ním nebezpečne skláňal aj so žeravou wok panvicou v ruke.

„Do pekla, Joo! Nepľuj na mňa," znechutene si prešiel rukou po líci, kam naňho vyprskli Joowonove sliny, a neochotne si z ucha povytiahol slúchadlo.

Yoongi mu tie svoje čierne, ešte pred odchodom, požičal. Vraj ich bude potrebovať viac ako on.

„Aish! Človek sa ti snaží uvariť a doniesť ti jedlo rovno do huby a ty si ešte sťažuješ!" pokarhal ho Jowoon a voľnou rukou mu jemne tresol po hlave. „Nie si jediný, čo tu má depky, tak prestaň na mňa škriekať."

„To ty si začal prvý škriekať, Joo," urazene si preložil ruky na hrudi a pretočil sa na opačnú stranu. Doteraz sa vyvaľoval na Joowonovej a Sungminovej koženej sedačke a zaryto predstieral, že neexistuje. Celé dlhé hodiny počúval smutné piesne a na asi dvadsať minút sa mu podarilo aj zadriemať. Keďže ale Joowon dupe ako slon a do všetkého navôkol drgá lakťami, ani hluchý by v tomto byte nezaspal na viac, ako trištvrte hodinu.

„Jimin!"

„Čo je?!"

„Už sa rozhodni," tlačil naňho. „Carbonara alebo jjajang?"

„Samozrejme, že carbonara."

„Yah! Ty nevďačné hovädo, jjajang je predsa lepší..." zahundral si Joowon popod nos a zas zmizol v kuchyni, kde sa pustil do odbaľovania omáčky.

Jimin sa zatiaľ prehadzoval na mäkkej pohovke, ako taká ryba na suchu, a čo najviac nenápadne odpisoval na Sunghiine správy. Dúfal, že neprekukne jeho klamstvá ako zvyčajne.

„Yoongi bol dnes ráno akosi podivne prítulný," poznamenal Joowon. „Už som si začínal myslieť, že sa nemôže dotknúť ľudí, lebo sa rozpadne na morskú penu, či čo."

„Yoongi je skvelý..." až po tom, čo to vyslovil, si uvedomil to nehorázne klišé. Áno, radšej si mal zahryznúť do jazyka. Bohužiaľ, bolo už neskoro.

„Ale čo, pozrime sa!" zasmial sa škodoradostne Joowon. „Kamarát, mňa neoklameš. Si v tom až po uši."

„Buď ticho, Joo!" Jimin sa schoval pod lem čierneho trička, ktoré mu požičal. Predsa len sa tu nechcel promenádovať v nepohodlnej školskej uniforme.

„Aký si červený," skonštatoval Joowon, keď s plnými miskami ramenu prišiel do obývačky. „Roztomilé."

„Joo!"

„Čo?"

„Prestaň s tým," vyštekol po ňom Jimin. „Dnešok pre mňa nie je zrovna najľahší a ty si zo mňa ešte aj uťahuješ. Hanbi sa!"

„Aj ty si si zo mňa robil žarty, keď som mal záujem o Sunghi," oponoval mu Joowon.

„Mal?! Ty Sunghi už nechceš?" skoro sa strepal zo sedačky. Predstava, že by si Joowon našiel iné dievča, bola neprijateľná a najmä aj nepredstaviteľná.