black rainbowed fate

𝔠𝔬𝔫𝔣𝔢𝔰𝔰𝔦𝔬𝔫

Koniec dobrý, všetko dobré. Výlet v Tägu sa s poslednými dvoma dňami obrátil nepomerne na lepšie. Čas sa však neúprosne krátil a návrat do Pusanu bol bližšie, než by bolo Jiminovi po chuti. A to najmä preto, lebo ho doma čakala náročná úloha. Čo náročná, ba nesplniteľná úloha!

Teraz, keď už zase sedeli vo vlaku, mal kopec voľna na premýšľanie. Aká to škoda, že sa na spleť svojich obáv nedokázal vôbec koncentrovať. Hlučným prostredím to ale byť nemohlo. Vlak bol tichý, pasažieri sa tentoraz zdráhali debát a Yoongi vedľa neho zadriemal. S prekríženými rukami na hrudi nechal svoju hlavu spočinúť na operadle, zatiaľ čo jeho telom jemne lomcoval idúci vlak.

Aspoň, že ma vzal na tú prechádzku k Suseongu.

Jimin o tom jazere básnil snáď od samého začiatku, no až do posledného dňa Yoongi obstojne vzdoroval jeho naliehaniu. Jemu to jazero predsa neprišlo ničím zaujímavé. Všade len samé rákosie a pasce na nadšených turistov. Avšak pre Jimina bola návšteva toho miesta dôležitá.

No a Suseong sa nakoniec aj tak vryl Yoongimu pod kožu. Aspoň sčasti. Jimin o tom nepochyboval, keďže jeho odmeraný výraz prezrádzali alarmujúce iskričky v očiach. Samozrejme, nemýlil sa. Našli až príliš mnoho lapačov na turistov, ale jazero samé o sebe bolo nádherné. Hlavne teda večer, keď pod zábradlím osvetľovali cestu skromné žlté svetlá. Mohli si vyjsť aj na neveľký pontón, alebo sledovať z brehu centrum Tägu.

Možno si to nepriznáš, hyung, no aj tebe sa Suseong páčil. Ja to dobre viem.

Jimin sa len modlil, aby znova nenastali nejaké komplikácie. Po druhýkrát sa mu v Kwangdžu nechcelo zostať visieť.

Aj keď zas...hádam by to padlo vhod.

Ako sa mal rodičom priznať? Ako by ich čo najmenej zranil? Ako to celé vlastne zoberú?

Och, bože môj! Čo ak ma vyhodia na ulicu?!

Už takto dopredu vedel, že najťažšie sa bude presviedčať jeho mamu. Tú večne temperamentnú štyridsiatničku, ktorá neznáša sušené hríby a všetko, čo ide proti jej ideológii, statne zamieta.

Ber to z tej lepšej stránky. Nikdy ti už nepovie cukrík...

Samozrejme, Jia bola veľmi štedrá a milá osôbka a zlého by ste na nej našli minimálne. No predsa tu nejaký ten risk existoval.

Ak by na takéto priznania vymysleli príručku, okamžite by som si ju zaobstaral. Hocičo, čo by mi pomohlo skrotiť moju prezieravú matku...

A presne. Čo ak to po celý ten čas Jia vlastne tušila? Čo ak len čaká, kým Jimin nezabŕdne do tejto chúlostivej témy? Veď aj Chinsun ho prekukla raz-dva.

Som naozaj v riti.

„Mám ti ísť po lekárničku?"

Jimin bol natoľko zaneprázdnený hrozivými predtuchami, že si ani nevšimol Yoongiho prebudenie.

„Prečo, hyung?"

„Si bledší než ja a nemáš ďaleko od toho, aby si tu skolaboval. Upokoj sa, Jimin. Čo sa deje?"

Deje sa toho tak veľa, že by som asi aj radšej skolaboval...

„Nič, len mám menšiu trému," nepresvedčivo sa usmial.

„Menšiu?"

„No takú priemernú..."

„Jasné."