black rainbowed fate

unexpected help

„Počuj, budeš musieť vziať tú šichtu v Dongnae-gu."

„Ale to nie je moja oblasť..."

„Sorry kamoš, no nemáme dostatok kuriérov. Dnes sa ľudia akoby dočista pomiatli z pizze. Toľko objednávok sme tu už dlho nemali."

Yoongi iba mrzuto otrčil spodnú peru.

„Ber to z tej lepšej stránky, Min," povedal vedúci, zatiaľ čo si v rukách prehadzoval kotúč priesvitnej fólie. „Viac zákazníkov, viac tringeltov. A to sa oplatí, nie?"

Yoongi si rezignovane pomasíroval koreň nosa a iba s veľkým sebazaprením si zahryzol do jazyka. „Kedy mám teda vyraziť?"

„Môžeš hneď, ako ti naložím do auta tieto krásky," pobúchal dlaňou po masívnom termo obale.

„Ale ja to v Dongnae-gu vôbec nepoznám," zaúpel na protest Yoongi.

A vravel pravdu. Ešte nikdy nestúpil ani špičkou topánky do tej špinavej štvrti. Boh vie, aké to tam vlastne je. Pusan je dosť veľké mesto, plné komplikovaných odbočiek, zákerných jednosmeriek, pofidérnych ľudí a uličiek, do ktorých by rozhodne nechcel zablúdiť. Momentálne bol na tom so svojou silou v pästiach viac než biedne.

„Presne preto máme v každom aute navigáciu," odpovedal mu stále radostne naladený vedúci. „Naťukať pár údajov do nej ešte zvládneš, či?"

Aj vraziť ti jednu ešte zvládnem.

Možno...

„No pohyb," nonšalantne mu pred tvárou luskol prstami, ako nejakému úbohému sluhovi. „Tá pizza sa neodvezie sama. Nech stoja pri tebe všetci svätí, ak príde jediná sťažnosť z Dongnae-gu. Lebo inak ti to strhnem z platu, jasné? Žiadne nezmyselné zastávky alebo odbočky, kapiš?"

„Nebojte sa," Yoongimu chýbalo len málo od toho, aby mu ten slizký úsmev nezmazal z ksichtu nadobro. „Šoférovať som nezabudol."

„Tak šup-šup, nech už ťa tu nevidím..."

Ja tomu chlapovi fakt raz zlomím nos.

Ách, začínam sa už aj ja podobať na svojho fotra. Ozývajú sa vo mne násilnické sklony. To nie je dobré...

Dongnaeg bola ozajstná diera. Lampy tu preblikávali ako splašené, po uliciach sa kade-tade váľali vrecia odpadkov a smrdelo to tu výparmi z potrubia. Nebolo to zrovna miesto, kde by sa Yoongi chcel zabývať a aj prostý rozvoz pizze mu prišiel, na tomto desivom mieste, prinajmenšom šialený.

Dokonca sa mu na pár sekúnd zazdalo, že navigácia prestala fungovať. Ulice boli však našťastie prehľadné a riedko osídlené domami. Tých rodinných tu bolo požehnane, no šlo skôr o staré dvojgeneračné stavby, ktoré by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Strechy niektorých boli obrastené, kto vie akým, svinstvom a takmer všetky záhrady vyzerali zanedbane.

„Hlavne, nech už to mám z krku," pomrvil sa na sedadle a pokúsil sa naposledy oživiť navigáciu v aute.

Tá znova spanikárila a ukazovala na všetky možné smery, čo najďalej od tejto smradľavej štvrti.

Možno je to fakt znamenie a mal by si sa odtiaľto pratať čím skôr. Ešte ti tu niekto podreže hrdlo...

Potichu zahrešil a rozhodol sa, že sa obzrie po okolí sám.

Aspoň sa mu zišli dodacie údaje na obale pizze, ktorú sem mal doručiť. V ponurom svetle oranžovej lampy si pomaly nedovidel ani na špičku nosa, a tak si musel posvietiť vlastným mobilom.