black rainbowed fate

𝐝𝐚𝐞𝐠𝐮 ‹ 𝐬𝐡𝐨𝐰 𝐦𝐞 𝐲𝐨𝐮𝐫 𝐥𝐨𝐯𝐞

Yoongi si šiel nohy dolámať, aby Jimina zastihol, ale už sa mu to nepodarilo. Aj keď tušil, čo ho mohlo rozhorčiť, radšej sa nenechal uniesť domnienkami.

Možno mu len prišlo zle z toho milkshaku a chcel ísť na izbu.

Asi bolo načase, aby sa konečne rovnocenne porozprávali bez toho, aby jeden druhého zahltili obvineniami a detinskými krivdami.

D-town group sa naňho nenahnevala, kamoši ho dokonca ešte povzbudzovali. Noc síce mohli spoločne stráviť v nejakom slušnom bare, ale aj poobedie bohato stačilo. Najmä, ak ich fyzicky vyčerpalo to dnešné nestrojené predstavenie.

Yoongi rýchlo bral schody po dvoch až po troch, aby sa dostal k Jiminovi čím skôr. Aj keď to tak možno nevyzeralo, bál sa o oňho. Odišiel bez rozlúčky, len sa z námestia nepozorovane vykradol.

Dvere od izby s číslom tridsaťtri rozrazil hádam až prisilno a udýchane sa vrútil dovnútra.

Jimin sa chúlil na labilnej posteli, celkom na ľavom okraji, a neprítomne civel do svojho mobilu. Na zemi pri nohách mal otvorený kufor a v ňom ledabolo nahádzané oblečenie.

„Chystáš sa niekam?" opatrne sa opýtal, keďže na jeho príchod nijako nereagoval. Yoongi sa bál podísť bližšie, naozaj si nechcel Jimina znepriateliť.

Asi som mu mal o Nari povedať ihneď. Bol to prešľap, uznávam...

Jimin zaryto mlčal a usiloval sa nevšímať si ho. Dosť mu to uľahčoval aj ten fakt, že sa mu otočil chrbtom.

„Jimin~ah, prosím, rozprávaj sa so mnou," požiadal ho pokorne, no ním to ani len nehlo.

„Už od poobedia som sa s tebou chcel pozhovárať. Naozaj by sme mali riešiť naše prchké správanie, vôbec nám to neprospieva."

„Nám?" zasmial sa zastretým hlasom, avšak neprestal ťukať do svojho mobilu.

„Áno, nám. Veď sme predsa prišli spolu."

„Ale to ešte neznamená, že spolu aj odídeme."

Ách, Jimin. Vypočuj ma, prosím.

„Môžeš sa mi pozrieť do očí? Nerád hovorím na tvoj chrbát."

„Mal by si sa radšej pozerať do očí Nari. Celá sa rozžiari pri pohľade na tvoju tvár. A úprimne, aj ty si celkom iný v jej prítomnosti."

Takže je to celé o Nari...

Yoongi si previnilo zahryzol do pery, aj keď nemal najmenší dôvod hanbiť sa. S Nari sa poznali dlhé roky a nemienila svojím impulzívnym gestom nikomu ublížiť.

„Nari je pre mňa, ako je pre teba Sunghi. Sme si veľmi blízki," skonštatoval a posmelil sa sadnúť si na kraj postele. „Nie je medzi nami nič viac, než úprimné priateľstvo."

„Hyung, ona sa teda na teba nedíva s čisto kamarátskymi úmyslami. Oči jej blčia túžbou po tebe, nie som hlúpy. Viem to rozoznať, videl som to už veľakrát..."

„Chceš vedieť, o čom sme sa bavili, keď ma zatiahla na tú lavičku?"

„Prečo by si mi to mal vravieť? Mňa do toho preda nič nie je..."

„Pravdaže je."

„Tak prečo si mi o tom nepovedal už o dosť skôr?"

Yoongi sa nervózne hral so svojimi prstami, ale s odpoveďou neotáľal: „Bál som sa, že by to bolo nevhodné. Nari bola smutná, chcel som ju rozveseliť. V tej chvíli to bolo pre mňa to najpodstatnejšie."