black rainbowed fate

ɖʊƭɨɛֆ օʄ ֆօռֆ

Junki svojho brata nedokázal nijako obmäkčiť. Pokúšal sa o to tak dlho, že mu potom nezostal čas nazvyš a chtiac-nechtiac sa do nemocnice musel pobrať sám. Veď on ako správny a obetavý syn by nemohol zhrešiť. Postaviť sa proti svojej matke? To predsa neprichádzalo do úvahy.

Lenže Yoongi mal na to odlišný názor. Jeho pozadie životného príbehu radšej nikto nevidel, pretože by to aj tak za nič nestálo. Nie nadarmo sa u všetkých zapísal ako obyčajný ignorant, lenivec, spodina mravnej spoločnosti a najväčší omyl v celej rodine Min. Prašivý potkan, ktorý by pomocnú ruku nepodal ani žene, vďaka ktorej mu tlčie srdce.

Ešte hodnú chvíľu zotrval na pláži v tomto nepriaznivom neduhu. Nedbal na to, že si necítil ruky a zuby mu od prudkého ochladenia vkuse drkotali. Skrátka potreboval zo svojej hlavy vyhnať veškeré výčitky. No a tých sa vyrojilo veru hojne. Nedali mu pokoj, neustále na seba spoza útrob mysle upozorňovali a pripomínali mu, akou obrovskou nulou vlastne je.

Veľmi mu to ani nezľahčovala okolnosť, že sa v kaviarni Jiminových rodičov už dlho neohreje. Jia ho vykopla na ulicu, ale za pretvarovanie a falošné úsmevy mu to ozaj nestálo. Žiť v bubline takej dokonalosti sa mu nanajvýš priečilo.

Úprimne, Jimina obdivoval za jeho výdrž v celej tejto fraške. Avšak nemožno poprieť, že ambície jeho matky sa na ňom nezameniteľne podpísali. Na prvý pohľad bol obľúbený študent, ktorému nikdy nerobilo problém s hocikým flirtovať. No za stenami svojej izbičky sa menil na kôpku nešťastia. Možno to zašlo až tak ďaleko, že sa z neho stala uzatvorenejšia osôbka než bol sám Yoongi.

A to je už čo povedať.

Zmrákalo sa, keď sa Yoongi konečne odlepil od lavičky. Doposiaľ sa neoteplilo ani o stupeň, ba naopak, nebo začalo pošepky trúchliť.

Kým sa dostane do tepla určite v tomto počasí do nitky premokne, prechladne a boh vie čo ešte. Dokonca aj z nosa mu tieklo.

Nádherný deň.

~

Nepozorovane sa preplížiť okolo namosúrenej Jii sa mu podarilo. Čo najopatrnejšie bral schody po dvoch, aby bol čo najskôr v bezpečí za Jiminovými dverami. Prekvapivo, keď prechádzal popri Jihyunovej izby, mal pootvorené dvere a chichotal sa do mobilu, akoby si dopisoval s jeho dievčenským idolom.

Keď už si človek myslí, že svet nemôže byť divnejší, vždy sa nájde niečo nové...

Prešmykol sa do tej správnej miestnosti a nanešťastie zistil, že mal Jimin asi náladu na vetranie. A to v tom najväčšom lejaku! Príkry vietor pískal pomedzi štrbiny a jemu zas a raz oziablo telo.

Prekliaty Jimin! On asi chce, aby som dostal zápal pľúc či čo.

Svižne priskočil k oknu a s tresknutím ho zavrel, aby sa ušetril ďalšej vlny neznesiteľnej zimy. Na moment ešte postával pri studenom radiátore skúmajúc ľudoprázdne ulice Pusanu.

Akonáhle sa zvrtol na päte s úmyslom, že dnes spotrebuje všetku horúcu vodu, jeho tvár sa zrazila s hebkým tyrkysovým uterákom.

Chcel sa tej podivuhodnosti začudovať, ale čoskoro mu bol tento úkaz vysvetlený. Jiminov hlas ho v tom iba utvrdil.

Uterák sa opatrne presunul na jeho zvlnené vlasy, ako keby sa mohol každým prudkejším pohybom rozpadnúť na prach.

Od toho príjemného pocitu sa mu zatvárali oči a aspoň nateraz sa zbavil prenasledovania vlastnými démonmi. Ale na ako dlho? Kedy sa znova pričinia? Koľko mu ešte zostáva času?

„Bol si preč tak dlho, hyung. Už som si začal nahovárať, že mi ťa Junki ukradol," prehovoril neobvykle skleslo a uterák, ktorý zvieral v prstoch, odklonil z Yoongiho výhľadu.