black rainbowed fate

𝙽𝚒𝚐𝚑𝚝 𝚒𝚍𝚢𝚕𝚕

Jimin sa po svojom tréningu vrátil rovno domov. Tentoraz trénoval nadštandartne, takmer o dve hodiny dlhšie, než zvyčajne. Makeup z krku mu pomaly začal schádzať kvôli potu, ale neprekážalo mu to. Aj tak doma poznali ten jeho infantilný príbeh o nešťastnom krčahu s mliekom.

Slnko ustato zapadalo za obzor, kravata jeho košele sa nakrivo skrývala pod golierom. Nos mal zaborený do učebnice, keďže ho zajtra čakala písomka a stará učiteľka ho nemala zrovna v láske.

Ledva sa došuchtal do poloprázdnej kaviarne, kde ľudia dopíjali svoju kávu a dojedali koláče dnešnej ponuky. Na Jihyuna v zástere sa sarkasticky zaškeril, lebo zväčša on - ako ten starší - vypomáhal rodičom s podnikom. Dnes však nie.

Jihyun bol absolútne nezžitý s čašníckym umením, tácne sa mu v rukách triasli ako osika, jeden dezert dokonca prevrhol zákazníčke priamo do lona. Na čele sa mu tvorili veľké kropaje potu a taktiež bol akosi čudesne opuchnutý. Čo sa mu stalo?

Jimin okolo svojej mamy nemohol prejsť bez toho, aby sa mu na privítanie nehodila okolo krku a nevybozkávala ho po celej tvári. Bol opäť raz pred zákazníkmi ponížený. Tí sa avšak nanajvýš potmehúdsky usmievali spoza porcelánových šálok.

„Mama," mumlal nahnevane: „Mama, už dosť! Je tu priveľa ľudí. Strápňuješ ma."

„Ách, cukríček, ako si sa mal? Vyzeráš vyčerpane. Nechceš si ísť ľahnúť? Nemáš horúčku? Si červený ako náš ríbezľový koláč."

„Áno, pretože mi robíš hanbu."

„Jimin~ah! Ty sa hanbíš za svoju vlastnú matku, ktorá ťa priviedla na tento svet? No toho som sa teda ja dožila! Obaja moji synovia sú drzí a neúctiví!"

„Ale mama-"

„Tak ja chcem pre teba iba to najlepšie a ty si taký nevďačný," smutne sa ohradila s rukami vbok.

„Som unavený," povzdychol si teatrálne a sklonil hlavu.

„Pravdaže si," pritakávala už s dlaňou priloženou na jeho čele. „Tvoj otec ti donesie do izby čaj. Naozaj horíš, Jimin~ah. Naozaj sa cítiš dobre?"

„Hm, celkom určite."

„Choď sa nachvíľu prespať, dnes nám nemusíš pomôcť v kuchyni s riadom. Jihyun to zvládne aj sám. Potom si môžeme objednať pizzu, čo na to hovoríš?"

„To znie fajn," pousmial sa umorene a ihneď na to sa už poberal na poschodie.

~

„Yonsoo, Jihyun má asi nejakú alergiu!" zakričala Jia, div že nie na celú kaviareň.

„A ako si na to prišla, drahá?"

„Veď sa pozri na jeho tvár," natiahla líce svojmu mladšiemu synovi, ktorého hlava momentálne vyzerala ako košatá tekvica: „Vôbec takto bežne nevyzerá."

„Hm, možno len robíš ukvapené závery," Yonsoo s prižmúrenými očami podrobne skúmal Jihyuna, „ja veľký rozdiel nevidím."

„Drahý, spomínala som, že už potrebuješ zájsť k očnému!"

„Hlúposť..."

„Mama, môžeš ma pustiť, prosím? Začína to bolieť."

„Hlúposť? Soo, ty vôbec neberieš moje slová vážne. Nezáleží ti na názore vlastnej manželky?"

„Čo sa to tu zasa deje?" Jimin akurát zišiel po schodoch, aby sa sám pokochal pohľadom na jednu z nevinných rodinných hádok. Sem-tam medzi nimi takéto škriepenie nastalo a z deväťdesiatich percent bolo vyprodukované najmä zo strany jeho matky.