black rainbowed fate

ⲇ ⲙⲓ⳽⳽ⲓⲛ ⲣⲓⲉⲥⲉ

„Ani neviem ako sa ti odvďačiť," Jihyun si uterákom drhol z tváre pozostaty dlhotrvajúceho červeného rúžu. Yul ho obdarovala toľkými bozkami, že by sa to dalo nazvať aj znásilnením.

Našťastie ho Yoongi zachránil v ten správny čas. Následne sa ospravedlnil Yul s tým, že obaja budú musieť ísť okamžite domov kvôli Jiminovým rodičom.

To však bola iba šikovná výhovorka. Akonáhle odomkli dvere od kaviarne, nikoho vnútri nenašli. Nijakého zákazníka, Jiu a ani Jongsua.

Tí po sebe zanechali iba naškriabaný odkaz na chladničke, na ktorom bolo napísané, že sa pobrali navštíviť Jiinu sesternicu. Vraj prišla zo zahraničia a chcela sa unáhlene stretnúť.

„Prekáža ti, že tu budeme sami? Môj skvelý braček sa tu určite čochvíľa objaví," zahundral si posmešne Jihyun, „vždy musí byť stredobodom pozornosti."

„Nezazlievaj mu to, každý sme nejaký." zastal si ho Yoongi, „a každý máme svoju protivnú stránku. Ty ju z nás ukazuješ asi najviac, takže by si o tom mal čosi vedieť."

„Ale prosím ťa," prevrátil očami, no následne sykol od toho, ako mu uterák neúprosne dral kožu na líci, „keď nie je na okolí Jimin, nemá mi kto piť krv."

„Ak by som bol slušný, nespýtal by som sa ťa na dôvod..." Yoongi sa prechádzal po obývačke sem a ta, akoby tu bol po prvý raz. V rukách poťažkával jednu sošku z blšieho trhu za druhou, ktoré boli pôvodne položené na nízkej komode. „Našťastie som dosť drzý, tak to už vysyp. Aj tak to nemám komu zavesiť na nos."

„Iste. Hneď ako príde Jimin, pekne by si mu to všetko zrekapituloval uňho v izbe," zamrmlal Jihyun a konečne odhodil preč ten zašpinený uterák, „takých ako si ty poznám veľmi dobre. Ste nalepení na tých, čo sú v škole elitou a poriadne ani nemáte vlastný život. Lipnete na cudzej sláve a neustále sa pretvarujete."

„Ty ma nepoznáš," Jihyun sa až striasol, keď Yoongiho pohľad potemnel. Odrazu mu naháňal hrôzu.

V útrobách kaviarne musela teplota klesnúť o niekoľko stupňov nadol, keď sa ho Yoongi pokúšal ostrým fľochnutím zabiť. Jiminov braček sa však z tejto nemilej skúsenosti rýchlo otriasol a s rozpačitým úsmevom znivočil vzrastajúce napätie.

„Haha, ja som to tak nemyslel. Veľa toho natáram," mávol nad tým rukou, „nevšímaj si ma. Budem na poschodí."

„Nezmysel," vďaka Yoongiho slovu akosi kŕčovito zastal na schodoch a čakal, kým dopovie. „Pozrieme si film alebo seriál."

„Film?"

„Tak sem na pohovku už láskavo dotrep svoju riť, dobre?"

Jihyun sa k nemu, s pevne zovretými perami, nedobrovoľne došuchtal.

„Čo pustím? Komédiu, horor alebo snáď animák?"

„Už aj svadobné video mojich rodičov bude zábavnejšie než tie predpotopné komédie," ohrnul nad tým nos.

„Takže komédia," usúdil Yoongi so šibalským úsmevom.

To som mohol tušiť...

~

Jimin sa od momentu, kedy sa od svojich priateľov odpojil, iba bezvýznamne potĺkal ulicami. Zastihol ho aj neželaný dážď. Keďže donedávna svietilo a príjemne hrialo slniečko, nemal najmenší dôvod vziať si so sebou aj niečo teplejšie. Plážové oblečenie mu tak nasiaklo vodou a lepilo sa mu na telo, vďaka čomu mu drkotali zuby.

Vrátiť domov sa mu však nechcelo. Neskôr toho dňa si sám uvedomil, že to trošku prepískol a na Jihyunovi si nemal okato vybíjať zlosť.