black rainbowed fate

𝐝𝐚𝐞𝐠𝐮 ‹ 𝐮𝐧𝐫𝐞𝐪𝐮𝐢𝐫𝐞𝐝 𝐟𝐞𝐞𝐥𝐢𝐧𝐠𝐬

„Pripravila som vám bohovské menu, páni. Nad ním by slintal aj samotný Ramsay! Máme tu gyeranmari, jjajangmeyon, buldak, tteokbokki, kimchi mandu, hotteok a haemul pajeon. Varila som pre vás až do polnoci, tak to všetko zjedzte. Inak vás, chlapci, výprask neminie!" pohrozila im Sunghi, na ktorej sa nespavosť viditeľne podpísala. Od toľkého varenia jej para úplne zničila účes a jej pleť bola podivne sinavá.

„Sme ti veľmi zaviazaní, Michin. Bez teba by sme snáď umreli hladom," Jimin sa pokúsil odľahčiť celú túto situáciu a poriadne vystískal svoju najlepšiu kamarátku. „Čo by sme bez teba robili, hm?"

„Asi by ste žobrali stankárov o ohorené zbytky bindaetteoku..."

„Haha, ale veď je reč práve o pajeone a hotteoku, či?"

„Akoby na tom záležalo. Placka ako placka, lievanec ako lievanec..."

„Musíš byť fakt ustatá, Sunghi~ah," usúdil z pozorovania a jej nevraživosti Yoongi, ktorý doposiaľ mlčal. „Mala by si si ísť pospať."

„Aspoň keby to bolo možné," zavrčala podráždene. „Môj malý braček celé dni len plače. Už si s ním neviem dať rady."

Jimin by možno aj zabudol na jej brata, ktorému sa iba nedávno začali prerezávať mliečne zúbky. Najskôr mu bolo divné, prečo sa Sunghiiny rodičia tak náhle rozhodli pre ďalšie dieťa, ale neskôr na to prišiel. Takto sa už Michin necíti viac osamelo. No i napriek tomu, že kladné stránky prevažovali, prichádzali s nimi aj neznesiteľné strasti.

„Hej," oslovil ju Jimin, akonáhle sa jej začali mimovoľne zatvárať oči. „Čo ak by si si zdriemla u mňa, hm? Posteľ je prekvapivo zastlaná. Yoongi ma k tomu dnes prinútil."

„Prinútil? Len som si založil ruky na hrudi," odvrkol urazene.

„A to je viac než dosť," následne sa k nej Jimin naklonil a ešte naposledy ju tuho objal. „Yoongi vie byť sem-tam príšerne desivý," pošepol na svoju obranu.

„On? Také roztomilé stvorenie? Ale choď Ddochi, zase si len vymýšľaš..."

„Tentoraz neklamem! Čestné skautské!"

„Jimin, ty si ku skautom nikdy nechodil..."

„No a? Prísahu si od nich azda môžem požičať."

„Ale nie vtedy, keď ti hraje do kariet..."

„Čo keby ste si to vyriešili neskôr?" konečne sa do debaty zapojil aj Yoongi. „Ak to takto pôjde ďalej, zmeškáme vlak."

„Prosím ťa, hyung, kde na svete by už len Park Jimin mohol zmeškať vlak?"

„Žeby na tomto?"

„Vidím, že dnes si ešte väčší suchár ako obyčajne. No čo už, Michin, budeme mu musieť asi vyhovieť..."

„Jimin~ah..." prísnejšie sa naňho pozrela, pretože sa jej celé to podpichovanie zdalo byť cez čiaru.

„Dobre, dobre, skončil som. Ale iba kvôli tebe."

„Tak sa mi to páči," naostatok sa úsmevu neubránila a s obama sa ešte raz dôkladne rozlúčila. „Nezabudnite mi z Tägu priniesť nejaký pekný suvenír."

„Donesieme ti aj tri!" hrdo prehlásil Jimin, avšak Yoongi ho nenápadne udrel lakťom pod rebrá.

„Alebo jeden," opravil sa.

~

Yoongimu sa ešte stále nechcelo uveriť, že si spolu urobia menší výlet do Tägu. Do jeho milovaného mesta, v ktorom ponechal všetkých svojich priateľov a aj svoje skutočné ja. Prišlo mu to nereálne, tak zbrklé, no srdce mu búšilo o sto šesť. I keď mlčal ako hrob, nevedel sa dočkať, až nastúpi do vlaku. Bude to predsa nádherné! Úžasné! Najlepšie! Takto by si to ani sám nikdy nevysnil.