„Prečo ťa spolužiaci mlátili na zemi, hm?" Junki zvýšil svoj hlas, až Yoongim vcelku pripomenul otca. Ten mal nervy večne na hrane a aj najmenšia banalita ho vedela poriadne rozčúliť.
„Min Yoongi, okamžite mi odpovedz!" dodal a silnejšie mu zovrel zápästie.
„Pusť ma," prepálil ho pohľadom, už vopred rozhodnutý o tom, že z neho Junki, stoj čo stoj, odpovede skrátka nedostane. A ani ich z neho nevymláti.
„Robíš zbytočné divadlo a miešaš sa do vecí, do ktorých ťa je úplné hovno."
Yoongiho slová koniec koncov spôsobili, že Junkiho stisk povolil a tvár sa mu už viac nemihala v zlostných kŕčoch.
Junki sa v toľkom podobal na ich otca. Čím bol starší, tým bol Yoongimu vzdialenejší.
Možno raz skončí ako otec...
„Si ako prekliaty talizman," zaryl mu ukazovák rovno do hrude, „každému prinášaš smolu a spôsobuješ len trápenie. To naozaj chceš, aby ťa nikto nemal rád, Yoongi?"
„O tvoju náklonnosť vážne nestojím," zamrmlal si tvrdohlavo.
„Ak by šlo iba o vec medzi nami, povedal by som ti, aby si, pre mňa za mňa, aj zhnil na ulici. Keďže si však ublížil našej mame, nemôžem len tak odísť. Či sa ti to páči alebo nie, ideš so mnou. Koniec debaty."
Junki ho ťahal za rukáv školskej košele celučičkú cestu, aby mal poistku, že si to jeho brat nerozmyslí. Cez srdce mu ešte stále šľahala bolesť, no darmo sa pokúšal skryť za neutrálny postoj.
Yoongi mal naopak dosť času na to, aby si uvedomil svoje predošlé slová. Taktiež neuvažoval triezvo a prehovárala zaňho žiarlivosť.
Ani jeden však nenabral odvahu na to, aby začal novú konverzáciu, a tak zvyšok putovania po Pusane prečkali v hrobovom tichu.
Na počudovanie ho Junki neodvliekol do ich skromného domu, ale do bratovho obľúbeného motorestu s tými najlacnejšími koláčmi v celom šírom okolí.
Imidž prostredia bol v tomto prípade mocnejší než chuť jedla, ktoré tu servírovali.
„Posaď sa," odvrkol mu Junki a sám sa usalašil na opačnej strane boxu.
Menu tu čašníčky nenosili, namiesto toho boli zapichnuté v plastových stojanoch vedľa soli, špáradiel a trstinového cukru.
Yoongi celkom očividne lipol pohľadom na svojom bratovi, aby mu konečne objasnil, o čo tu vlastne ide. Ak sa Junkimu však zachcelo, dokázal byť bravúrny ignorant.
Ležérne schytil do rúk obojstranné menu a prstom začal brázdiť jednotlivé položky.
„Vybrali ste si?" zakrátko sa pri ich stole objavila mladá brigádnička v červenej zástere a s otvoreným poznámkovým blokom.
„Dám si čerešňový koláč a presso so sójovým mliekom. Tu môjmu nevďačnému bratovi prineste len jemne sýtenú minerálku a jablkovú taštičku. Viete, zo všetkého najviac zbožňuje jablká."
„Hneď vám to prinesiem, pane," na moment sklonila hlavu a bez ďalšieho otáľania odišla.
Yoongiho kyslý výraz sa zdvojnásobil.
Naozaj nikdy neprestane s tými debilnými jablkami? Koľko si myslí, že mi je? Šesť?
„Nebude ti prekážať tá jablková taštička, všakže?" oprel sa lakťom o stôl a nevinne sa naňho zapozeral. „To by som bol veľmi nerád."
أنت تقرأ
black rainbowed fate
أدب الهواة𝑰 𝒕𝒉𝒐𝒖𝒈𝒉𝒕 𝒊𝒕 𝒘𝒂𝒔 𝒎𝒊𝒏𝒆 𝒃𝒍𝒂𝒄𝒌 𝒓𝒂𝒊𝒏𝒃𝒐𝒘𝒆𝒅 𝒇𝒂𝒕𝒆... ❝Ľudia, ktorí ťa majú radi pochopia tvoje túžby a budú ťa rešpektovať rovnako, ako ty rešpektuješ ich. Ak nie, potom ťa úprimne nemilujú.❞ ~ yoonmin; 18/08/19 - 25/02/21
