black rainbowed fate

𝐝𝐚𝐞𝐠𝐮 ‹ 𝐟𝐫𝐞𝐞𝐬𝐭𝐲𝐥𝐞 𝐩𝐞𝐫𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐧𝐜𝐞

„Ale ja som gej..."

Presne tieto štyri bolestivé slová unikli z jeho mysle skôr, než by si to všetko stihol lepšie premyslieť. Nechcel Nari nijako ublížiť, veď boli priateľmi už niekoľko rokov. Ba čo viac, mali k sebe blízko, no nikdy nie po tej romantickej stránke.

Šok, ktorý snáď zasiahol každučký sval jej tváre mu trhal srdce na kúsky. Aj keď sa svoje sklamanie pokúsila akokoľvek zakryť, jej oči okamžite vyzradili pravdu. Zahatali ich slzy, no Nari ani jednej nedovolila uniknúť na svetlo tohto sveta. Ešte to by jej chýbalo, aby tu rumázgala ako malý zhýčkaný fagan.

„Nari, ja som-"

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať," nenechala ho ani dopovedať. Yoongi mal nutkanie k tomu čosi doložiť, ale Nari očividne potrebovala len ticho a čas. Lebo len tak mohla spracovať tú srdcervúcu novinu.

Už konečne chápala, prečo sa Yoongi lepil po boku toho neznámeho Jimina. Čím dlhšie sa nad tým celým zamýšľala, tým viac sa jej naskytlo pádnych dôkazov. A tým viac jej srdce stískal žiaľ.

Yoongimu sa iba ťažko dokázala pozrieť priamo do tváre. Tak zahanbene sa už necítila niekoľko rokov, ak vôbec. Nebolo totiž žiadnej vety, ktorý by zvládla uzavrieť túto podivuhodnú debatu.

Jej výborný kamarát, Min Yoongi, bol gej. Po celý ten čas a ona si vôbec nič nevšimla. Ako si nič nemohla všimnúť? Takú vec sa nedá zrovna ľahko prehliadnuť. A predsa sa jej to podarilo. A predsa teraz pred ním vyzerala totálne hlúpo.

„Nari, myslím to-"

„Radšej nehovor," pritisla si obe dlane na uši a pokrútila záporne hlavou. „Prosím, Yoongi. Buď ticho."

Napriek tomu, že nemal najmenší problém držať jazyk za zubami, bolo preňho momentálne náročné krotiť svoje slová. Túžil Nari rozveseliť, priviesť ju k iným a najmä krajším myšlienkam, no zdalo sa to byť naozaj nereálne.

Veď ako by mohla byť šťastná? To sa nespraví za jedno poobedie a možno ani za pár týždňov...

Cez to všetko bol odhodlaný vložiť do toho jediného pokusu všetku svoju energiu a elán, ktorý hravo šatil za nezáujem a ospalosť.

„Nari," vskutku sa nedal odbiť a opatrne jej zložil ruky, ktorými si kŕčovito zakrývala uši. „Nari, nesnaž sa ma od seba odohnať. Ty vieš, že to nezaberie."

„Chceš mi ešte viac ublížiť?" vyvalila naňho svoje smutné oči. Popri rozprávaní sa jej až neprirodzene chvela spodná pera. „Yoongi, nechaj to tak-"

„Nie," namietol bez zaváhania. „Neprišiel som sem do Tägu, aby som ľuďom ubližoval. Ver mi, Nari. Zatiaľ všetok čas, som tu strávil, skončil nahovno. Netuším čím to bolo a čím to ešte stále je, ale už ma nebaví prečkávať dni v neustálych výčitkách. Dovoľ mi pokúsiť sa ti vyčarovať na tvári úsmev. Prosím. O nič viac nežiadam. Podvečer sa aj tak musíme rozlúčiť a ja nechcem odísť s pocitom, že nie si okej."

Nari po ňom spýtavo blúdila pohľadom, akoby sa zo všetkých síl pokúšala nájsť za tou maskou pravého Min Yoongiho. A možno takýto bol vždy, no ona videla iba tú časť, ktorá bola najviac viditeľná. Nikdy by si nepomyslela, že zo seba vysype viac ako dve rozvinuté vety.

„A čo chceš urobiť?" spýtala sa s malou dušičkou, nakoľko sa zdalo, že už v ňom ozaj nedokáže čítať.

„Poďme si pripomenúť, prečo sme taká nerozlučná dvojka," odvetil tajuplne a na pochabý moment si s ňou hravo preplietol prsty. „Poďme všetkým vytrieť zrak. Dokonca aj Banjimu. Tomu zakaždým zabehne nejaká slina."