black rainbowed fate

Halmeoni Chinsun

Nari sa zablyslo v tmavých očiach. Gloss sa vrátil a nikto tomu nemohol poriadne uveriť. Ich starý parťák bol naspäť v plnej paráde a za mikrofón jednoducho patril. Alebo skôr patril k hudbe, keďže mal zväčša pre obecenstvom menšiu trému. Akonáhle sa však spustil beat a on okamžite začal so svojím freestylom, sebavedomý úškrn nedokázal poprieť.

„My sme ho fakt našli," vytreštil oči Banji, ktorý sa len meravo prizeral.

„Nie, nenašli sme ho my. To on našiel nás," poopravila ho šťastne Nari. MB zatiaľ kdesi v pozadí zmohol iba na podupkávanie nohou do rytmu.

Gloss bezpochýb rozprúdi frekventovanú tepnu metra; jeho rap bol dychtivý a zároveň aj akosi surový.

Yoongi si moment, ako za starých čias, naplno užíval. Cítil sa ako doma na pôde Tägu, kde s D-Town trávili čas každý piatok vo fastfoode a vymýšľali nové a nové texty. Do svojho rapu vkladal všetko; od zmesi divoko búšiaceho srdca, jemných citov, až cez obavy, túžby i neuhasiteľný oheň, čo plápolal v jeho vnútri. Teraz bol ozaj nezastaviteľný; ľudia na ňom zvedavo lipli pohľadmi a povzbudzovali ho hlučným potleskom. Teda až do chvíle, kedy jeho nádherný sen neprerušil ďalší nečakaný zjav.

Park Jimin. Znova. Skúšal ho snáď osud?
Meravo postál za niekoľkými poprednými divákmi v školskej rovnošate zašpinenej od...múky? S pootvorenými ústami naňho civel rovnako ako Yoongi. Musel byť nadovšetko zaskočený...alebo skôr znechutený.

Yoongi by mu najradšej jednu vrazil, pretože jeho prítomnosť mu už aj tak rúcala život od základov. 

„Gloss? Gloss, čo sa stalo? Si v poriadku?" ozval sa za ním MB.

Vedľa Jimina však postával ešte ktosi druhý. Niekto útlejšej a nižšej postavy...

S-Sunghi? Čo tu tá robí? A vonkocom s Park Jiminom?!

Yoongi bez toho aby objasnil svoje rozrušenie, odovzdal MB-mu mikrofón. Nemohol tu viac zostať.

Jiminovi cez oči razom prešiel bolestný tieň, ako keby mu dokázal čítať myšlienky. Nejako si podvedome uvedomoval, že za jeho odchod je zodpovedný len on.

Gloss teda zhrabol svoju brašnu položenú na zemi a nekompromisne si razil cestu cez dav smerom ku zelenej linke metra.

~

Jimin mal ísť pôvodne do školy, lenže Jia ho ešte predtým povelila, aby zaniesol halmeoni Chin-Sun jedlo. Hlavne teda mandu guk, čerstvý ražný chlieb a jej obľúbené karamelové želé cukríky.

Poväčšine k nej chodieval Jihyun, pretože mu vyučovanie začínalo o hodinu neskôr ako Jiminovi. Keďže však do jeho povinností zasiahla tá neznáma tajuplná alergia – a všetci z toho išli bezmála odpadnúť – musel sa chtiac či nechtiac tejto úlohy zhostiť.

„A vezmi jej, prosím ťa, aj tieto sušené hríby, ktoré som dostala od susedy. Mne veľmi nechutia, ale tvoja halmeoni nepohrdne takmer ničím..." vložila do plátenej tašky aj nádobu plnú ďalších zbytočností.

„Mama, ale ja skutočne nestihnem prísť načas do školy!"

„Ale čo by. Vezmeš si bicykel a raz-dva si tam."

„Ale mama..."

„Žiadne ale, Jimin~ah! Nemôžeš aspoň raz urobiť dobrý skutok?"

Naďalej to už nekomentoval. No bol si istý, že test z drámy na prvej hodine rozhodne premešká, lebo nebolo fyzicky možné, aby sa na bicykli prepravil do tridsiatich minút tam aj naspäť.