black rainbowed fate

ʜomǝɔominϱ

Joowon si občas prešiel prstami po zalepenej rane, akoby sa chcel uistiť, že tam naozaj bola. Našťastie nešlo o nič vážne, takže sa s ním Jimin nemusel v tomto otrasnom počasí trepať na pohotovosť.

Keď sa obaja vrátili naspäť do obývačky, ramen im už stihol celkom vychladnúť. Cestoviny zmäkkli natoľko, že sa aj pri opatrnom zaobchádzaní samé od seba rozpadávali.

„Tak si ma zmiatol," ozval sa Joowon po prvom súste, „myslel som si, že si vravel o tom, že ťa Sunghi chce dať dokopy s tým Yoongim. Som rád, že som len zle počul."

„Zle?" Jimin nadvihol obočie a svoje paličky zastavil v polceste do úst, „ale Joowon, ono to je pravda."

„Sranduješ," odfrkol pobavene i pobúchal sa voľnou rukou po stehne, „kdeže! Takéto nepodarené vtipy môžeš skúsiť možno tak na Sunghi, no nie na mňa."

„Nejde o žiaden žart, kamarát," dodal potichšie, „ako som ti povedal, je to pravda."

„Takže ten tvoj záhadný kamarát nie je na baby?"

„A čo ja viem, Joo?" odvrkol sprvu nahnevane. „Ani ma to veľmi nezaujíma, ak mám byť úprimný."

„Sunghi tým musí byť veľmi posadnutá," zauvažoval Joowon, „najmä, keď všetci o tebe dobre vieme, že nie si teplý."

Jiminovi značne trhlo kútikmi úst, čo si však Joowon nevšimol, keďže po celej miske naháňal posledný kúsok rybieho koláčika.

Mal by som sa mu priznať alebo nie? Pokiaľ ma nepochopí Joo, ťažko ma pochopia aj druhí. Poznáme sa predsa dlho a nikdy sme pred sebou nič nezatajovali. Lenže...

Jimin mlčky sledoval svoj rozvírený odraz v šálke s čajom. Stále nebol úplne presvedčený o tom, či sa má Joowonovi zdôveriť alebo to radšej nechať na inokedy. Pred chvíľou si však nedal dostatočný pozor na jazyk a otvorene mu naznačil Sunghiin pôvodný plán.

Ak budem od toho teraz odbáčať, časom mu to určite príde čudné a zistí to oveľa horším spôsobom...

„Čo sa deje? Zazeráš na ten čaj, akoby ti schňapol ramen," zasmial sa Joowon.

„Joo," Jimin sa zhlboka nadýchol a pozrel sa mu priamo do očí, „si si istý, že ma poznáš až tak dobre?"

„O čom to zas táraš?" prezieravo si ho premeral, „začínam si myslieť, že si si hlavu tresol ešte predo mnou. Dnes si akýsi divný, aj na pláži si bol celkom nesvoj..."

„Sunghi je posadnutá," dosvedčil Jimin a v rozpakoch si zahryzol do spodnej pery, „ale v tomto sa nemýli."

„V čom sa nemýli?"

„Mne sa..." bolo preňho náročné dostať to zo seba, „mne sa Yoongi, no..."

„No čo? Páči sa ti?"

„Je to až také okaté?"

„O môj bože!" Joowon zrazu vyskočil na nohy. Jimin asi fakt nesrandoval.

Pomaly, ale aj poriadne neohrabane, sa presunul za pohovku s prázdnou miskou pritisnutou k hrudi, ako keby mu ju Jimin chcel ukradnúť. Jeho vytreštené oči a doširoka otvorené ústa hovorili za všetko.

„Teda, páčil sa mi," opravil sa, „momentálne som však na pochybách. Udialo sa toho príliš veľa, Joo. Viac než si vieš predstaviť."

Joowonovi obranný, či skôr šokovaný, postoj dlho nevydržal. Vskutku nerád videl Jimina, ktorý si s niečím nevedel dať rady. Nebolo to totiž zvyčajné.