black rainbowed fate

ᗩᑕT Oᖴ TᖇᑌE ᖴᖇIEᑎᗪᔕᕼIᑭ

Zastali pred maličkým podnikom vtesnaným medzi dvoma obytnými domami. Oproti ostatným však vyzerali celkom zakrpatene, pretože sa v Pusane dvíhala do výšin drvivá väčšina panelákov.

Teraz si už pomôcť fakt nemohol, oči mu šli vyskočiť z jamôk, keď sa pred ním zjavili traja známi. Tí, ktorí mu chýbali každučký jeden deň a tí, ktorých musel včera tak narýchlo opustiť.

„Ahoj, Gloss," pozdravil ho vysmiaty MB mávajúc naňho rukou.

„Zdrhanie je tvoja parketa, čo?" Nari si nemohla nechať ujsť ani tú najmenšiu príležitosť na to, aby ho podrýpla.

„Báli sme sa, že si sa prepadol pod zem, braček. Tvoje zmiznutie bolo pre nás záhadou," pridal sa do rozhovoru aj Banji, vyberajúc si nechtom čosi spomedzi zubov.

„Čo tu robíte?" zalapal Yoongi po dychu. Akonáhle však pocítil Sunghiinu ruku na svojom chrbte a uvidel jej hrejivý úsmev, všetko mu do seba zapadlo ako skladačka.

Urobili to pre mňa? Pre mňa?

Akoby to bol len hlúpy sen; zasnívanie, ktoré možno čoskoro pominie.

Zvláštnosť zaplavila jeho telo lebo, hádam, po prvýkrát bol tým dôležitým, o koho sa ostatní zaujímali. Bol stredobodom tohto stretnutia.

„Ako sa vám to vlastne podarilo?" obhliadol sa na Sunghi a po chvíli aj na druhú stranu, kde pyšne postával Jimin.

„Nebolo to také náročné," odpovedala Sunghi, „po ich vystúpení som im vysvetlila o čom je reč a oni súhlasili. Chceli ťa vidieť. A som si istá, že ty ich taktiež..."

„To si píš," úsmev sa mu väčšmi prehĺbil. Najradšej by sa im obom hodil okolo krku.

„Nebudeme vás otravovať," podotkol Jimin a položil svoju ruku na Sunghiino plece, „všakže?"

„Teraz je to na tebe, Gloss," zachichotala sa na odpoveď a pomaly odišli.

Yoongi nestihol včasne zareagovať a ani sa im dostatočne poďakovať, lenže oni na rozdiel od MB-ho, Banjiho a Nari, budú v Pusane aj po dnešku.

Nikdy by si bol neprial viac, aby sa mohol s nimi opäť raz vrátiť do Tägu.

Spoločne vstúpili do maličkej utúlnej reštaurácie, v ktorej ponúkali trochu rozvarené tortellini, no zároveň aj vcelku dobrú syrovú pizzu.

Min Yoongi šiel ako posledný, ale vo dverách sa na moment pozastavil. Otočil sa a uvidel, ako sa Sunghi aj s Jiminom strácali v diaľke.

Tägu bude navždy môj domov, no Pusan nie je až taký zlý...nie, ak v ňom žije aj Sunghi.

~

Z práce sa vracal pomerne vysílený, avšak stále šťastný zo stretnutia so starými priateľmi. Mali si toho veľa čo povedať. Či už o hudbe, o študentskom živote ako-takom, alebo o tom, čo všetko sa v Tägu po jeho odchode zmenilo. Ak by bolo možné, nezaváhal by a ihneď by si aj kúpil spätný lístok domov. Zašiel by tam pokojne aj teraz v noci, kedy na oblohe panoval striebristý kotúč mesiaca a kde sa naňho spoza kríkov škerili ostré mačacie tesáky.

V Tägu by azda boli aj lavičky pohodlnejšie...

Akurát si na jednu sadol. Parky v Pusane neboli najškaredjšie a dokonca boli aj pomerne čisté, lenže toto mesto nebolo jeho milovaným domovom. A aj keď tam v Tägu neblo všetko perfektné, aspoň mal pri sebe svoju D-town group. Ľudí, čo ho chápali lepšie ako vlastní rodičia. Ľudia, ktorí by ho bez zaváhania uchýlili pod svoju strechu.