black rainbowed fate

ꀘꂚꉻꏳꀘꏂꂟ ꉻꀎ꓄ ꍗꐞ ꋬ ꍗꋬ꒒꒒

Yoongi zrovna v plážovom volejbale nevynikal. Horúci piesok sa mu pod nohami šmýkal a neraz namiesto odrazu lopty skončil s bradou zaborenou v zemi. Vôbec by sa nenahneval, ak by túto nezmyselnú hru vymenili za basketbalový zápas.

Okrem neho sa však zdalo, že si všetci dnešnú zábavu náramne užívali. Sunghi pobehovala pozdĺž siete a ako hladý vlk striehla po svojej ďalšej koristi. Lopta jej do moci padala až pričasto. Joowon bol síce najvyšší a tým pádom mal i najlepší predpoklad na skórovanie, veľmi však svoju výhodu nevyužíval. Mohlo to byť aj tým prudkým slniečkom, no jeho tvár bola každou minútou viac a viac červenšia. Namiesto toho, aby pohľadom sledoval loptu, sa radšej pozastavoval na Sunghi.

Jimin odvádzal všetku prácu na druhej strane siete. Za každým namáhavejším odrazom si popod nos zahrešil, pretože bol Yoongi momentálne nápomocný asi tak, ako splašený Joowon.

No a Jihyun, ktorý sa do ich tímu náhodou priplietol, si iba znudene prezeral svoje nechty. A pokiaľ sa k nemu lopta nebezpečne rýchlo priblížila, nonšalante sa jej uhol. Možno práve preto bol naňho Jimin nesmierne vytočený.

Yoongimu sa sem-tam pošťastilo dobehnúť a odraziť nepriateľov úder, ale zväčša sa vždy potkol o vlastné nohy.

Napätie vzrastalo, Sunghi aj Jimin boli na pokraji svojich fyzických síl, keď sa jeden nad druhým pokúšali márne vyhrať. Ich skóre bolo vyrovnané a od víťazstva ich delil už len kúsoček. Stačilo, aby lopta dopadla na súperovú stranu a bude koniec.

Jihyun sa začal dopredu radovať.

„Jiminie, chytaj!" Sunghi škodoradostne skríkla predtým, ako z posledných síl poslala loptu na opačnú stranu. Vzduchom presvišťala skutočne rýchlo a Jimin bol ďaleko na to, aby ju stihol zachytiť.

Yoongi ani nevedel čo mu to napadlo, ale už bolo neskoro, kým si uvedomil, čo vlastne robí. Prebáral sa cez sypký piesok až na miesto, kam mala lopta dopadnúť. Načiahol svoju ruku, aby zasmečoval, no nepodarilo sa mu to.

Svoje okolie začal vnímať až po niekoľkých zdĺhavých minútach, ktoré preležal na horúcom povrchu. Slnko mu nepríjemne svietilo do letmo pootvorených očí a jeho hlavu sužovala príšerná migréna. Nepamätal si však, že by nejakú mal ešte pred príchodom na pláž.

Ostatní jeho kamaráti sa okolo neho ihneď zhlúčili. Jihyun sa ledva ovládal, aby nevyprskol do škodoradostného smiechu, Joowon bol značne zmätený s rukou priloženou na ústach a Sunghi začali po lícach stekať slzy.

Jimin, ako jediný z nich, vedľa neho kľačal iba niekoľko centimetrov od jeho tváre. Vystrašene po ňom blúdil hnedými očami.

„Čo sa stalo?" zamrmlal Yoongi držiac sa za boľavú hlavu.

„To mi radšej povedz ty," neubránil sa menšiemu úsmevu a pomohol mu do sedu. Vlasy mal plné piesku rovnako, ako aj oblečenie. „Šiel si po tej lopte, ako keby od toho závisel tvoj život."

„Bože, ja som ale sprostý..." sám sebe nakoniec adresoval.

„Súhlasím," uchechtol sa opodiaľ Jihyun, za čo si vzápätí vyslúžil poza ucho od Joowona.

„Yoongie, ja som ti nechcela ublížiť. Prepáč mi to, prosím!" Sunghi zasmoklila so zopätými dlaňami.

„Za to predsa nemôžeš," odvetil pokojne. Vidieť Sunghi úplne uslzený nebol pohľad zrovna za všetky drobné a keď ju mal možnosť zazrieť v podobnom citovom rozpoložení, srdce mu zvieralo previnenie. Veď on bol tým, kto sa ako blázon hnal za tou debilnou loptou.

„Tak veľmi ma to mrzí!" skryla si tvár do dlaní, a potom zamumlala, „bolo by to oveľa lepšie, ak by to schytal Ddochi..."

Jimin to, prirodzene, neprepočul a jeho kyslý výraz hovoril za všetko. Určite by nepohŕdol možnosťou hodiť Sunghi ďaleko do mora.