black rainbowed fate

𝚞𝚗𝚜𝚙𝚘𝚔𝚎𝚗 𝚝𝚑𝚘𝚞𝚐𝚑𝚝𝚜

Jimin sa nenechal odradiť. Počas Yoongiho večernej rutiny potichu zišiel do kuchyne a z mrazáku vytiahol veľkú nádobu karamelovej zmrzliny. Nielenže bola skvelým liekom pre každú boľavú dušu, ale celkom účinne zvládla aj odbúrať stres.

Hneď ako sa vrátil, uvidel Yoongiho ležať na svojej polovici postele. Predstieral, že už stihol zaspať, no Jimin mu na to tak ľahko neskočil.

„Mali by sme sa porozprávať," pokúsil sa znova zabŕdnúť do rozhovoru.

„Som unavený. Nepočká to do zajtra?"

„Problémy by sa mali riešiť za pochodu," nenechal sa odbiť. „No tak, hyung. Priniesol som aj zmrzlinu. Nechceš snáď, aby sa roztopila, či?"

Yoongi si len povzdychol nad tým, že sa znova nechal obmäkkčiť Jiminovým prosebným kukučom. Po chvíli sa usadil na matraci do tureckého sedu a s vyčítavým pohľadom si privlastnil vedierko karamelovej zmrzliny.

„Dnes som stretol brata," potichu odvetil, „samozrejme, nenáročky."

„Myslíš Junkiho?" Jiminovi sa prekvapením rozšírili oči a nahol sa k nemu bližšie, aby neprepočul ďalšie slová.

„No nie, ty génius. Ja mám ešte ďalších šiestich bratov..."

„Nečerti sa toľko, len som zvedavý," zasmial sa, „nechcel som ťa rozčúliť, Yoongi hyung."

„Ja iba..." zaryl lyžicu hlbšie do zmrzliny a tvárou mu prešiel bolestný tieň. „Naozaj o tom nerád rozprávam."

„To je v poriadku," odpovedal mu Jimin. „Môžem začať rozprávať ja, ak sa na to ešte stále necítiš. Čo ty na to?"

Yoongi si ho spýtavo premeral.

„Ak dovolíš, toto si nachvíľu požičiam," odvážil sa mu vziať studenú nádobu z rúk. Dlhšie už neváhal a jedna plná lyžica skončila rovno v jeho ústach.

„Mrzí ma, že som ťa ignoroval, Yoongi. Nebolo to odo mňa pekné," smutne dodal. „Máš právo sa na mňa hnevať."

Ale...prečo?

„Keď som vtedy utiekol z pláže, čosi sa vo mne zlomilo."

„Blúdil som Pusanom niekoľko hodín a nemohol som sa primäť kráčať naspäť domov. Myslel som si, že v ten večer už viac neznesiem pohľad ako na teba, tak ani na Jihyuna. Až keď ma našiel Joowon, do nitky premoknutého a vcelku uzimeného, môj názor nabral nový rozmer. Musím uznať, že hlavnú zásluhu má na tom všetkom, pravdaže, Joo, ale..."

Bolo zvláštne sledovať, ako zakaždým výrečný a koketný Jimin nenechádzal správne slová na to, aby opísal to, čo sa v ten deň vlastne stalo.

Očami neustále blúdil po svojej izbe, ako keby sa nedokázal sústrediť na jeden konkrétny bod a opäť raz si intenzívne hrýzol do spodnej pery.

„Si taký láskavý a pokojný, a to aj vzhľadom k tomu, čo všetko som ti vyviedol. Obrátil som ti život hore nohami iba kvôli vlastným stupídnym potrebám. Až neskôr som si to začal plne uvedomovať a tá neuveriteľná ťarcha na mojich pleciach ma čoraz viac ubíjala. Pozerať sa ti do očí, aj po tom všetkom, čo som ti urobil, je pre mňa neznesiteľné. Zničil som ti predošlý život a i tak sa na mňa vieš stále usmiať. Aj tak mi vieš popriať dobré ráno a byť v mojej spoločnosti bez toho, aby si po mne zlostne zazeral. Ak by si ma nenávidel, možno by to pre mňa bolo omnoho ľahšie."

Yoongi z neho, ani v tejto chvíli, nespúšťal zrak. Nepochyboval o tom, že Jimin svoje vyznanie myslí nanajvýš úprimne.

„Sľúbil som si, že nikdy nebudem ako môj foter. A ten je plný zášti voči každému, kto nezapadá do jeho štandartov," ozval sa Yoongi po tom, čo Jimin stíchol.