black rainbowed fate

ᴬ ᴺᴱᵂ ᴰᴬᵞ ᴵᴺ ᴬ ᴺᴱᵂ ᶠᴬᴹᴵᴸᵞ

Kaviareň o takomto čase zívala prázdnotou a zákazníci boli zatiaľ v nedohľadne. Plátené závesy zakrývali široké výklady a na troch spojených stoloch sa nachádzali bohaté raňajky, z ktorých sálali vysoké kúdoly pary.

Jia navôkol pobehovala vo svojej zástere, ktorá bola na mnohých miestách fľakatá od červenej kapusty, gochujangu alebo od sezamového oleja.

Jihyunova tvár sa konečne vrátila do pôvodného stavu bez toho, aby mu občasne opúchalo jedno líce viac než to druhé a znudene ťukal prstami do mobilu.

Akurát otca nikde nebolo, no Jimin to pripisoval jeho včerajšej únave.

„Sadni si," poručil Yoongimu a potlačil jeho plecia nadol, aby sa zviezol na jednu z voľných stoličiek hneď vedľa Jihyuna.

Yoongi sa nesprevedčivo zatváril, že ho to množstvo jedla na stole vôbec neočarilo. Pohľadom radšej odbáčal ku stenám, na ktorých viseli rodinné fotografie a taktiež aj nejaké tie gýčové zátišia od pouličných maliarov. Čuchové bunky mu však neustále bombardovali prenikavé vôňe, čo ho navádzali uchmatnúť si niečo pod zub.

Ovládaj sa, Yoongi, veď tu aj tak nie si vítaný...

Alebo som?

„Tak, pozrime sa na to," Jihyun konečne odlepil svoju pozornosť od obrazovky a prstom si prešiel po brade, „čo si zase ty za stvoru? Ďalšia zábavka môjho bračeka?"

Do tváre sa až neobyčajne s Jiminom podobali. Yoongiho sprvu tento fakt celkom zaskočil. No vlasy mal tmavšie, tvár guľatejšiu a v očiach čosi nepriateľsky zakorenené. Na nose mu sedeli nevýrazné tenké okuliare, ktoré tlmili jeho sliedivé zore.

„Jihyun~ah, ja ti dám stvoru!" ako na zavolanie sa tu opäť raz objavil Jimin, v ústach nacpaný krajec ražného chleba, čo stihol potiahnúť z kuchyne.

Prisadol si po druhej strane Yoongiho a jeho stoličku zjavne prisunul viac k sebe, aby nebol pod nekrytou paľbou jeho Jihyuna.

„Braček, dúfam, že vieš o tom, že si sem nesmieš nosiť tie svoje bábky na jednu noc."

Bábky na jednu noc? 

Yoongi nemohol prepočuť toto nehorázne drzé prirovnanie a neubránil sa ani viditeľnému zachmúreniu. Hlavu však radšej vytočil na opačnú stranu, kde sedel Jimin s pomerne uvoľneným úsmevom na perách. Nezdalo sa, že by ho bratove slová akosi hlboko zasiahli, skôr si z toho všetkého flegmaticky uťahoval. 

Čo ak sa nemýli? Čo ak je naozaj Park Jimin iba egoistický nafúkanec, ktorému nezáleží na ničom inom ako na obohatení svojho repertoára?

Možno sa len počas celých tých dní dôvtipne skrýval za nevinné črty a kdesi pod jeho povrchom sa pritom zvíjalo klbko jedovatých hadov.

„Zachádzaš akosi priďaleko, krpec. Toto tu je môj spolužiak a dobrý priateľ, Min Yoongi." spontánne ho objal okolo pliec, aby vyšperkoval svoje klamstvo do dokonalosti. Nezdalo sa však, že by mu tú lož Jihyun zožral.

„A preto máte obaja iné uniformy, všakže? Keď sa o tom dozvie mama, nebude zrovna-"

„Opováž sa!"

„Čo sa to tu deje, chlapci?" Jia priniesla posledný chod raňajok.

„My máme návštevu?" opýtala sa vzápätí, čo uvidela Yoongiho.

„Mami, toto je môj dobrý kamarát, u ktorého som si včera večer zabudol tenisky na tréning. Dnes ráno mi ich priniesol; pustil som ho cez zadný vchod. A taktiež som trval na tom, že smie zostať a najesť sa s nami."