black rainbowed fate

ℴ𝓃ℯ 𝓈𝓊𝒷𝓌𝒶𝓎 𝓇𝒾𝒹ℯ

 Yoongi sa stihol včas prešmyknúť do posledného (a aj celkom preplneného) vozňa metra. Bol zrovna čas, kedy ľudia chodili domov z práce vo veľkých húfoch a i keď nemal rád prepchaté priestory, predsa len mu to momentálne celkom vyhovovalo.

Takto sa aspoň efektívne mohol ukryť pred Jiminom. Doteraz nerozumel všetkým tým ironickým náhodám, vďaka ktorým sa ich cesty v posledných dňoch preplietli akosi viac, než bolo normálne.

Napriek tomu, že sa spolu v tú osudnú noc stretli predsa ešte neznamenalo, že z toho v budúcnosti  bude čosi viac. Yoongi odmietal byť v akomsi otravnom vzťahu, čo by ho aj tak iba zbytočne rozptyľoval. Mal až-až vlastných (rodinných) problémov a tým musel čeliť každodenne. Jeho vzťahy taktiež neboli práve niečím, čím by sa mohol pred ostatými chváliť. Najmä nie, keď mu na krk dýchal otec. No a brat, ten mu poslušne chodil za pätami. 

Spokojne si vydýchol vo chvíli, ako sa metro pohlo vpred a hlas z reproduktorov ohlásil nasledujúcu zastávku. Konečne sa mu podarilo utiecť Jiminovi, a tak sa vyhol ďalšej potenciálnej konfrontácii. Jediné, čo ho mrzelo bolo to, že kvôli nemu musel predčasne opustiť svojich znovunájdených  kamošov  z Tägu. Veľmi mu chýbali a byť v ich spoločnosti mu na nepatrný okamih vyhnalo z hlavy veškeré pesimistické myšlienky.

Bodaj by ich ešte raz stretol, pokojne aj zajtra na ceste z nudnej školy. Len, aby sa s nimi mohol naposledy objať a aby im stihol popriať veľa šťastia v kariére.

To bolo ozaj zbabelé, karhalo ho vlastné svedomie. Aj keď jeho útek bol zbrklý, nemohol si dovoliť zostať na vážkach. Akonáhle uvidel v dave tú známu sebavedomú tvár a hustú šticu sivých vlasov, jeho nohy mimovoľne začali kmitať vpred.

Sunghi...

Ďalšia myšlienka, nad ktorou intenzívne premýšľal a snažil sa jej prísť na kĺb. Odkiaľ vlastne poznala Jimina? Prečo s ním šla po boku?  Začínal nadobúdať menšej paranoji, že už v ten deň, kedy sa po prvýkrát stretli, nebola nikým iným ako jeho komplicom. Niekto, kto sliedil po okolí, aby ho zámerne vyhľadal. Niekto, kto tajne vypomáhal Jiminovi.

Možno Sunghi nikdy nebola mojou priateľkou, veď ja predsa nemám priateľov. Viac už nie...

Márne však dúfal, že ona bude výnimkou. Že Sunghi zotrvá a prelomí jeho obrovské predsudky, pred ktorými sa už viac nedokázal obstojne brániť. Dúfal v to, že s ním zostane tak dlho, ako len bude možné, pretože z nej sršalo neobyčajné dobro. A navyše, bola skvelou kuchárkou s prehnane starostlivou povahou. Ešte nikto oňho nepečoval tak veľmi, ako práve Yi Sunghi.

Nech sa Yoongi usiloval sebaviac, nemohol poprieť, že si jej záujem nevychutnával. Pocit, že jej na ňom skutočne záleží a má oňho strach...Jeho srdce akoby urobilo za sebou ihneď niekoľko sált.

Lenže, popravde, teraz väčšmi bolelo vďaka tomu pohľadu, čo sa mu nedávno naskytol.

~

Metro sa čoskoro zastavilo, úzke priestory sa vyprázdnili, no opäť raz sa sem nahrnuli noví a noví ľudia. Yoongi si aspoň stihol sňať z pleca svoju starú tašku, aby v nej zašmátral po zmotanej guči starých slúchadiel.

Potreboval sa nejako upokojiť; jeho tep pulzoval vo vysokých hodnotách a hudba mu väčšinou s problémami účinne pomohla. V každej zlej situácii, cez obdobia slizkej depresie tu bola hudba, ktorá ho vyslobodila z náručia mizérie.

„Môžeš si vziať moje," čísi hlas mu doľahol do uší. Neznáma ruka sa k nemu napriahla a zvierala jedno voľné čierne slúchadlo. Pri bližšom preskúmaní si však všimol, že je mu akási povedomá...