black rainbowed fate

𝐝𝐚𝐞𝐠𝐮 ‹ 𝐜𝐨𝐧𝐟𝐥𝐢𝐜𝐭𝐬 𝐨𝐟 𝐝𝐢𝐟𝐟𝐞𝐫𝐞𝐧𝐜𝐞𝐬

„Tak prosím, je to izba číslo tridsaťtri," energicky im oznamovala recepčná malého a útulného hotela, ktorý luxusom zrovna neprekypoval, ale aspoň si zachoval svoje osobité čaro.

Jiminovi do dlane dopadol zväzok kľúčov. Naozaj nemohol byť šťastnejší, keď sa podvečer podarilo vlak opraviť a oni mohli pokračovať do Tägu.

„Ak budete niečo potrebovať, stačí zavolať na číslo pri pevnej linke. Heslo na wifi nájdete na stolčeku s kvetmi," dodala ešte na záver recepčná.

Po tom fiasku spred pár hodín, kedy sa obaja škriepili jak dve malé decká, sa medzi nimi rozhostila už oveľa viac príjemnná a pohodová atmosféra. Yoongi sa prekvapivo, z času na čas, aj usmial.

„Už máš aj nejaký konkrétny plán na zajtrajšok?" opýtal sa ho Yoongi, zatiaľ čo sa trepali po schodoch s batožinou. Výťah bol totiž mimo prevádzky.

Veď ako inak. Veci nemôžu ísť nikdy ľahko, že?

„Samozrejme, že mám. Plánujem všetko dopredu, aby som si potom užil, ako mi osud zničí úplne všetko," zamrmlal si sarkasticky.

„A kam chceš zájsť?"

„Rozmýšľal som, že by sme mohli ísť do DAM-u, večer zas ísť omrknúť Woobang Tower a taktiež ma dosť láka Donghwasa. No a prechádzka popri jazere Suseong je skrátka povinnosť."

„Hm," zamyslel sa Yoongi, „znie to dobre, ale nechcel by si viac času stráviť v prírode? Pri Donghwase je obrovská socha Buddhy vytesaná do skaly - Gatbawi. Je to dychberúce rovnako, ako aj pohorie Palgong."

„Takže teba skôr berú atrakcie za mestom? Nuž dobre, vyškrtám niečo zo zoznamu a pôjdeme na celý deň k Donghwase."

Presne o tom hovorím. Zase musím meniť plány...

„Ver mi, nebudeš to ľutovať! Niet očarujúcejšieho miesta."

„No neviem, Suseong vyzerá dosť romanticky..."

„Suseong sa nehrabe ani po členky Palgongu."

„Ale hrabe," namietol tvrdohlavo, „určite je to veľkolepé jazero."
„Také ako každé iné," pokrčil plecami. „Ničím výnimočné."

Musí si zakaždým presadiť svoj názor? Aish, že ja som sa na toto celé upísal. Je zjavné, že je tu doma a vo svojom živle. Už ho ani nespoznávam. Kde je ten Yoongi, čo sotva prehodil dve slová? Keď mi do ničoho nekecal, páčil sa mi viac.

Kľúč sa v zámke zasekol. Jimin opäť raz zahrešil a pokúsil sa ho vykmásať von. Bohužiaľ, neúspešne.

„Mám ti s tým pomôcť?"

„Ale kdeže, hyung," pousmial sa samoľúbo. „Toto je práca pre silné paže, takže to nechaj radšej na mňa."

„Aha," Yoongi očividne pretočil očami.

Nakoniec sa Jiminovi predsa len podarilo dobyť dovnútra.

Izba, v ktorej mali počas celého výletu pobudnúť, bola vskutku skromne zariadená. Koberec na zemi už dávno prežil svoje najlepšie časy, umelá kytica na stolčeku ovisla. Dvojlôžková posteľ bola akosi vyhegľaná a pri záťaži nestabilná. Yoongi sa ozaj zamýšľal nad tým, či si fakt neustelie na tom drsnom a škriabavom koberci.

„No..." začal ospravedlňujúco Jimin, „aspoň výhľad stojí za to. Že, hyung?"

„Je priam skvostný," ironicky podotkol a vyložil svoju brašnu na staré povlečenie.

„Ja za to nemôžem!" Jiminovi vystrelila do vlasov ruka, „na obrázkoch tá izba vyzerala oveľa lepšie. A bola aj čistejšia."

„Mal si si prečítať recenzie..."