Život sa vám vie zmeniť behom pár sekúnd. Zlomené srdce som mala len dvakrát. Prvýkrát pri Lukášovi a teraz pri Sebastianovi. Moje srdce je a aj nejakú chvíľu bude na milión malých kúskov, ktoré sa časom znovu spoja. Ak ste na to sám, hojenie je bolestivé a smutné. Avšak ak máte skvelých priateľov, ktorí vám vypĺňajú čas tak to hojenie je o čosi lepšie. Nepremýšľate nad tým, čo sa stalo, venujete sa iným veciam.
"Dám ruky dole a môžeš sa pozrieť dobre?"jeho dych ma šteklil na uchu ako mi to hovoril. Moje telo sa otriaslo a jemne som si zahryzla do spodnej pery. Dnes som spravila posledné skúšky v zimnom semestri a ako darček som dostala prekvapenie. Zaviazali mi oči a celú cestu som nevedela kam ideme.
"Prosím nenaťahuj to, už sa neviem dočkať." ruky, ktoré som mala na očiach sa pomaly vytratili a mňa oblial studený vietor. Po chvíli som oči otvorila a nemohla som uveriť vlastným očiam. Okolo mňa sa rozprestierali vianočné ozdoby, ktoré boli rozsvietené. Presne som vedela kde sa nachádzam a stále som tomu nemohla uveriť.
"Ty si nezabudol?" otočila som sa na Lukáša, ktorý stál vedľa mňa s úsmevom na perách.
"Ako by som mohol? Bola to naša tradícia. Pamätám si ako nás sem vozievali rodičia lebo sme nemali vodičák. Vždy po Vianociach sme sem išli a len sme sa prechádzali pomedzi ulice. Miloval som túto tradíciu. Treba ju znova zaviesť, keď sme spolu."
Jedna z našich tradícií, ktorú sme obaja milovali vždy najviac. Vianočné prechádzky sme vždy absolvovali v Bratislave a vo Viedni. Práve teraz sa nachádzame vo Viedni, kde okolo nás svietia vianočné ozdoby a moje oči musia žiariť.
"Ďakujem ti, si najlepší" vtisla som mu pusu na líce a rozišli sme sa po chodníku.
Nie je tajomstvom, že po mojom návrate na Slovensko môj čas som na sto percent trávila s Lukášom a Luciu. Lukáš ma podporoval, bral ma rôzne miesta kde sme radi chodievali a spomínali sme. Tomu nebolo inak ani dnes keď ma vzal do Viedne, kde sme ako mladý trávili veľa času. Ani jeden sme nevedeli po nemecky, teda vedeli sme povedať ako sa voláme a to bolo asi všetko. Časy sa však zmenili. Obaja sme dospeli, nabrali sme nové skúsenosti a sme múdrejší.
Domov sme prišli po desiatej večer. Čas strávení s Lukášom veľmi rýchlo ubieha. Z nášho výletu som dala fotku na instagram, kde som mala Sebastiana zablokovaného. Nechcela som aby mi "lajkoval" fotky či komentoval. Taktiež som nepotrebovala vidieť jeho fotky s inou. Chalani mi hneď po príspevkom začali vypisovať a sľúbila som im, že im všetko poviem a vysvetlím.
Pravdou je, že za dva dni ich znovu uvidím. Daniel, Lando, Max a Lewis sú v Anglicku, kde sa za nimi chystám. Nikto iný okrem nich tam nebude a preto strávime pár dní spolu. Dohodla som sa s nimi, že pri nich vyslovím verdikt či sa vrátim do formulového sveta naplno. Posledný mesiac som nad tým nepremýšľala no teraz viem, že ma rozhodnutie neminie.
YOU ARE READING
Láska, strach a viera |Charles Leclerc|
FanfictionSebastian Leclerc Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje. Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu. Viera t...