Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•26•

|14.10.2020-streda|

"Veľmi dobre ste spracovali seminárnu prácu. Bol som prekvapený, že ste to stihli. Musíte však absolvovať zápočet, ktorý sa uskutoční sedemnásteho novembra."

"Samozrejme zápočtov sa zúčastním a v januári skúšky absolvuje ústne ako každý kolega"uistila som svojho profesora. Bolo vidieť, že je rád, že ma bude môcť na skúškach potrápiť. Slovo kolega nemám rada, avšak musíme ho používať a oslavujeme tak našich spolužiakov. Moja horúčka z víkendu zmizla a ja som bola znovu plná energie a zdravá ako rybička.

Po konzultácií s profesorom som sa vybrala do školskej kaviarne, kde som sa usadila na jedno z voľných miest. Telefón, ktorý som od rána neotvorila som si vzala do rúk a otvorila som si aplikáciu instagram. Tam ako som už podvedome tušila ma čakalo veľa fotiek Sebastiana s jeho priateľkou. Instastory som pre istotu ani neotvárala, nemala som na to odvahu. Do srdca mi udrelo milión malých ihličiek, keď som videla ako sa Seb usmieva na fotkách s ňou. Samozrejme, že som šťastná, že je on šťastný ale stále to bolí.

"Luníííííta, dnes ideme na párty!!"pri mojom stole sa objavila Lucia, ktorá bola plná elánu. Pozrela som sa na ňu a zakrútila som hlavou. Pripomenulo mi to čas v Monaku, kedy sme chodili v strede týždňa na párty s chalanmi.

"Nie nie nie... Lucia ja mám zajtra ráno školu, musím dohnať všetko čo som zameškala. V žiadnom prípade nepôjdem na párty."nesúhlasila som, práve teraz mám možnosť ukázať niektorých vyučujúcim, že žijem a zaujímam sa stále o štúdium.

"Počkaj.. nebude to párty ako párty. Pamätáš si na Lukáša?? Tvojho pekného frajera zo základky? Jeho rodičia poriadajú takú akciu a náhodou som Lukáša stretla dnes na ulici. No musela som mu povedať, že si sa vrátila. Počuj nechápem ako to, že ste sa po základke rozišli. Boli ste dokonalý pár. No ale o inom.. pozval nás na tú akciu. Koná sa dnes večer a vraj ťa veľmi rád uvidí..." poslednú vetu mi zaštebotala priamo do tváre. Lukáš, moja prvá láska na základnej škole. Boli sme spolu posledné tri roky základnej školy. Všetci nám hovorili, že nám to spolu pristane a že určite ostaneme spolu. Všetci sa pekelne mýlili. On odišiel študovať do zahraničia na strednú školu a keďže ja som chcela ostať na Slovensku, naše cesty sa rozdelili.

"Aj keby som rada išla Lucia, tak za a) nemám šaty, za b) nemám na to čas a za c) mám školu" svoje dôvody som jej ukazovala postupne na prstoch.

"vidíš to sú tri dôvody" ukázala som jej svoju ruku, kde som mala dva prsty schované a tri vystreté.

"Toto sú chabé výhovorky aj na teba drahá. Šaty som našla pre teba v jednom obchode. Budeš v nich božská, a tie ďalšie dva sú totálne trápne dôvody. Takže ma nezaujímajú ďalšie tvoje výhovorky a ideme nakupovať!"podišla ku mne a vzala ma za ruku a ťahala ma zo stoličky, z ktorej som skoro tresla na zem. Rýchlo som si vzala kabelku zo zeme a nechala som sa ňou ťahať.

"Luna vieš aký je Lukáš teraz fešák? Ešte väčší ako na základnej škole. Aby sa nepotvrdilo staré dobré známe: stará láska nehrdzavie"vyrovnala som krok s Luciou takže som bola zarovno ňou. Ruku mala zakvačenú o tú moju takže sme išli ako dve babky.

"S Lukášom sme to ukončili lebo sme chceli každý niečo iné. Momentálne ak si si nevšimla tak ma zaujíma iný chlap."pripomenula som jej, že ešte stále je Sebastian na prvom mieste.

"Pf, kde sa hrabe on na tvojho Lukáša. Hovorím ti budeš prekvapená."

-------------------------------

|19:30 hod|

"Lukášovi rodičia veru nešetrili na tejto akcii." poznamenala som, keď som videla okolo seba samú krásnu výzdobu. Akcia sa koná v Crowne Plaza v Bratislave.