Sebastian Leclerc
Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje.
Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu.
Viera t...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
|29.09.2020-utorok|
Človek by si myslel, že keď je sám v meste bude mať kľud. Bola som naivná, to by som nemohla mať za kamarátov Daniela a Maxa. Tí už boli skoro ráno u mňa. Po výdatných raňajkách ma zobrali do Oceánografické múzeum (Musée Océanographique). Je to jedno z najstarších akvárií na svete. Naše obdivovanie trvalo 3 hodiny, čo znamenalo, že bol čas obeda. Na obede sme zostali na strešnej reštaurácií, kde sme mali panoramatický výhľad na pobrežie a more.
Bol to neskutočný zážitok. Daniel a Max ma stále zabávali a po výbornom obede sme sa išli prejsť ku Palais du Prince. Oficiálne sídlo kniežaťa a jeho rodiny. Reprezentačné miestnosti sú otvorené aj pre verejnosť, preto naše kroky zamierili aj tam. Starobylá tradícia striedania stráži sa tu uchovala. Cez leto majú stráže na sebe biele uniformy a cez zimu čierne. Žiaľ striedanie stráži sme nestihli. To sa uskutočňuje každý deň o 11:55 hod.
"Teraz ťa vezmeme aby si si splnila jedno z darčekov, ktoré si dostala na narodeniny."sedeli sme v aute, ktoré Daniel šoféroval. Mne sprostej to nedoplo hneď čo tým myslí. Pochopila som to, až keď sme zastavili na parkovisku a tam stálo zaparkované ferrari.
"To nemôžete myslieť vážne! Chalani však sa v tom zabijem." začala som protestovať už v aute. Obaja sa na mňa otočili a pokrútili hlavou.
"Počúvaj ma, sadneš do toho auta a odjazdíš si taký istý okruh ako tu jazdíme my." začal hovoriť Max, ktorého zase doplnil Daniel.
"Nemusíš sa báť, do auta si s tebou sadne jeden z nás... Teda nie ja ani Max. My dvaja ešte umrieť nechceme..poverili sme na to Sebastiana." tak krásny deň zaklincovali niečím takýmto? Už im žiadne raňajky robiť nebudem!
"Náhodou ja jazdiť viem!" ich poznámka, že umrieť ešte nechcú ma trochu nahnevala. Však ja im dám. Po vystúpení z auta ma čakal pohľad na krásne auto vedľa ktorého stál Seb a Lando. Pozdravila som chalanov, a vedľa nich som si až teraz všimla že stojí ešte jeden pán. Môj predpoklad, že to auto je od neho nebol zlý. Zoznámili sme sa a Steve mi vysvetlil všetko okolo auta.
"Uži si to, keby náhodou Sebastian moc frflal tak mu zastav a vyhoď ho." poznamenal Daniel, ktorý si od Seba vyslúžil škaredý pohľad. Musela som sa nad tým zasmiať. Zhlboka som sa nadýchla a nastúpila som do auta. Mala som rešpekt pred týmto autom. Je drahé, rýchle a predovšetkým DRAHÉ!
Zapla som si pás, to isté spravil aj Sebastian. Avšak on sa aj prežehnal načo dostal odo mňa ranu do ramena. Pako jeden! Jazda prebiehala zo začiatku v poriadku. Sebo mi sem tam poradil kde mám ubrať na plyne, kde môžem zrýchliť. Zlom nastal vtedy, keď sa na rovinke vedľa mňa zjavilo ďalšie ferrari. Vo mne sa prebudila súťaživosť a pridala som na plyne.
"Lu spomaľ...nebudeme sa tu naháňať s nejakým deckom, ktoré má auto požičané od tatínka dobre?"jednou rukou sa chytil o záchytku na dvere a pozrel na mňa pohľadom "poslúchni ma".
