Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•20•

Kto ešte nezaznamenal, tak prvá kapitola k príbehu Mick a Mia je online :)

|28.04.2021-streda|

Posledné dovolenkové dni utiekli ako voda a v pondelok večer sme boli už naspäť v Monaku. Moja mamina išla na Slovensko za ocinom a moja cesta bola jasná. Celý utorok sme my mladšia generácia prespali a ledva sme sa vedeli vyteperiť z posteli sa najesť. Akosi sme došli unavený po celej ceste no dnes sme si nemohli dovoliť oddychovať. Zajtra je prehliadka na ktorú nemám žiadne šaty, preto mňa neminie nakupovanie, do ktorého som chcela zapliesť aj Sebastiana ale rýchlo som si to rozmyslela. Pravdu povediac v obchodoch na letisku frflal a pindal, že nič viac nepotrebujeme. Takže nakupovanie budem absolvovať s Maxom, ktorý sa sám ponúkol.

"Idem na nákup môj príchod je neurčitý." vojdem do izby, kde ešte na posteli leží Sebastian a vôbec ho netrápi, že je jedna hodina poobede.

"Ty si nezabudni vyzdvihnúť oblek." upozornila som ho, pretože ako som ho videla ospalého som sa bála, že zabudne. Zajtra je teda prehliadka a v piatok má Seb narodeniny, na ktoré plánujem pre neho prekvapenie.

"Ber to ako vybavené." usmial sa na mňa no v zápätí sa zababušil do perín. Musí sa prespať, pretože nás čaká vrátenie sa do reality, ktoré bude tvrdé.

Vonku už trúbilo auto čo naznačovalo, že je Max tu. Zobrala som si kabelku, ktorá bola položená na skrinke a vyšla som von. Usadila som sa na miesto spolujazdca a dala som mu pusu na líce.

"Ahoj, tak kam ma vezmeš?" Max mi nechcel prezradiť pri telefonovaní kam ma vezme, len ma informoval, že sa mi ten obchod bude páčiť.

"Je to obchod kde chodila nakupovať aj moja ex, môžem povedať, že tam majú pekné šaty."

"Dúfam, že mi poradíš vybrať tie najkrajšie." míňali sme budovu za budovou pričom som bola zvedavá na obchod kam pôjdeme.

"Od toho idem s tebou."

Keď mi Max povedal, že pôjde so mnou bola som rada. Bála som sa, že je trocha urazený za to, že som mu nepovedala skôr o mne a Sebovi. Opak bol pravdou a môj milovaný kamarát ma podporoval vo vzťahu, i keď z neho nebol najprv nadšený. Chápala som ho, pretože to bolo medzi mnou a Sebom ako na horskej dráhe a jediné čo chcel ma uchrániť pred ďalším zlomeným srdcom.

Auto sa zastavilo na pravej strane cesty, kde sídlil obchod iba so spoločenskými šatami. Moje oči sa rozžiarili ako som videla vo výklade nádherné šaty, ktoré boli dych berúce. ak to tak bude vyzerať aj vnútri asi z tohto obchodu neodídem živá. Z auta som vyšla ako prvá a ako som otvorila dvere od salónu tak som sa zjavila v ríši snov každej ženy, bez srandy. Šaty mali uložené podľa farieb, pred každou farbou bola manekýna oblečená v šatách s doplnkami. 

"Ja osm vedel, že sa ti tu bude páčiť. Pozri ja si sadnem na sedačku a ty buď vo svojom."

Jeho slová som vnímala okrajovo a moje oči sa zameriavali na všetky farby. Rozhodne som bola v koncoch, pretože už teraz som nevedela akú farbu šiat  chcem.

| Po štyroch hodinách |

"Som doma." zakričala som do domu, v ktorom bolo podozrivo ticho. Pascale je asi ešte v práci  no Seb mal byť doma. Písal mi asi pred pól hodinou, že vyzdvihol oblek a ide domov.

"Vážne si zakričala, že si doma?" na chodbe sa zjavil spomínaný s úsmevom na perách. Až teraz som si uvedomila čo som povedala.

"Ja..no.." zakoktala som sa, pretože som teraz nevedela čo povedať. V tomto dome som sa cítila ako doma a teraz som svojim pocitom nechala voľný priebeh úplne.