|26.09.2020-sobota|
Ranný tréning prebehol v poriadku. Naši jazdci odjazdili celkom slušné čase. Vettel bol o sekundu rýchlejší ako Leclerc, čo som si zapisovala. Pre tieto závody sme sa s Vettelom dohodli, že mu budem robiť zapisovateľku, konzultantku a pozorovať jeho závody. Tým pádom som si zapisovala kde, aké pochybenie urobil. V ktorom sektore mal najrýchlejší čas a naopak kde nebol tak rýchli.
Moja práca už nebola len o sledovaní Leclerca ale tím mi dával možnosť sa vyjadriť. Chceli vedieť aj môj názor, síce som sa nevyznala v autách, ale aj tie najmenšie chyby som si vždy všimla.
"Vettel dnes výborná jazda, bol si o sekundu rýchlejší ako Leclerc. V druhom sektore si spomalil a piatu zatáčku berieš moc oblúkom. Tým pádom ťa to spomalí a vyhadzuje ťa to na štrk."pochválila som ho, keď podišiel ku mne a helmu držal v ruke. Počúval ma a prikyvoval na každé slovo.
"Vezmem to tam vnútorným okruhom a tým pádom naberiem rýchlosť. Super poznatok Luna. Som na teba hrdý."úsmev, ktorý mi daroval som mu opätovala.
"Ďakujem ja som rada, že mi dávate šancu. Pred kvalifikáciou ešte prídem za tebou aby sme sa porozprávali."svoje poznámky som položila na stolík. Obišla som ho a išla som smerom von z boxu, keď sa z nenazdajky vynorila nová priateľka najmladšieho jazdca. Na moje biele tričko vyliala kávu.
"Och..prepáč mi to nevidela som ťa. Si taká neviditeľná.."afektovaným hlasom na mňa prehovorila.
"Pre niektorých neviditeľná, pre niektorých stredobodom života. Stačí mi, že budem viditeľná pre osoby, ktorým na mne záleží." tričko som si odlepila z mojej pokožky.
"Vieš aspoň sa nehrám na niečo čo nie som. Ty si len malá rybka vo veľkej vode, čo sa nedokáže adaptovať. Nikto ťa tu nemá rád a dávajú ti to najavo. Preto si len v Sebovej šatni zatvorená. Môžeš mi oblievať tričko mne tým neublížiš...ale dávaj si pozor na mňa. Ak ublížiš niekomu koho mám rada budeš mať čo dočinenia so mnou. Ver mi to zažiť nechceš." priblížila som sa blízko ku jej tvári a s určitou hrozbou v mojom hlase som jej to oznámila.
"Maj sa púpätko" obišla som ju a s úsmevom na tvári som vyšla z boxu. To, že mám mokré a špinavé tričko ma vôbec netrápilo. Skôr mi bolo do smiechu, ako sa tá osoba snažila predo mňa postaviť a byť drsná. Silou mocou chcela aby ju každý mal rád, no nedarilo sa jej. Jej falošný úsmev prekukol každý jeden člen tímu. Vettel s ňou prehodí pár slov, ak sa ho náhodou niečo spýta, inak ju obchádza.
Sebastian
"Zlatko ona mi stále robí zle...uráža ma pred všetkými a..."
"Už buď ticho Sophia! Prosím ťa zbytočne ma stresuješ a nervuješ pred kvalifikáciou." už som ju nemohol počúvať, musel som ju stopnúť. Od včera hovorila iba o Lune, o ktorej som vážne nechcel počuť. Uvedomil som si, že to čo som povedal som povedať proste nemal. Zachoval som sa hlúpo a vypustil som z úst vetu, ktorú som nechcel vypustiť. No zároveň mi do tváre bola šplechnutá pravda, prečo odišla.
YOU ARE READING
Láska, strach a viera |Charles Leclerc|
FanfictionSebastian Leclerc Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje. Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu. Viera t...