Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•27•

|16.10.2020-piatok|

Sebastian

"Otec chápeš to? Ona mi položila telefón. Vraj "Nenamáhaj sa s odpoveďou."posledné štyri slová som povedal dievčenským tónom. Včera mi Luna zložila telefón z čoho som bol od včera nervózny a nevedel som čo si mám myslieť. Ja nerešpektujem jej priateľov? Ona nerešpektuje Sophiu a nevyčítam jej to.

"Syn môj, pokazil si si to. Luna nie je dievča s ktorým sa môžeš zahrávať. Ona vie čo chce od života, vie čo hľadá v chlapovi ona vie čo robí v živote. Nemôžeš jej riadiť život, to si ona nenechá. Rozhodne jej nemôžeš kázať s kým môže byť a s kým nie." môj pohľad bol na mojom otcovi, ktorý vďaka rakovine schudol na nepoznanie. Celú noc som premýšľal nad jej slovami a ako mám ostať s otcom. Rozhodol som sa, že to bude najlepšie a preto od dnes budem tráviť čo najviac s otcom. Dokonca som nám naplánoval výlet, ktorý si obaja užijeme. 

"Ja jej nechcem kázať. Nechcem aby sa sklamala ako s Lewisom. Chcem pre ňu to najlepšie."

"Jediné čo môžeš robiť je, byť tu pre ňu a podporovať ju. Za týždeň sa uvidíte a rozhodne sa o tom porozprávajte. Ženy sú síce v určitých smeroch komplikované, no niekedy im stačí riadne načúvať aby si pochopil čo sa ti snažia povedať." z otca slová vychádzali ľahko. Veľa si toho prežil a samozrejme má veľa skúseností. Preto som si prišiel po radu ku nemu. Štvalo by ma, ak by sme sa znovu nerozprávali.

"Zavolaj jej  no nevyťahuj tému zo včera. Ospravedlň sa a spýtaj sa jej na jej deň. Ako ho prežila a ako sa má na Slovensku. Taktiež by ti nezaškodilo ju navštíviť. Ona tu bola viackrát, aj keď mala možnosť ísť domov. Určite by ju potešilo ak by si ju navštívil a ona by ti ukázala kde žije."

"Otec to je skvelý nápad, ale nemôžem. Chcem tráviť čas s rodinou a hlavne s tebou. Som doma na pár dní a potom ma čaká závodný víkend." otec mal skvelý nápad. Na Slovensku som nikdy nebol a bolo by skvelé vidieť novú zem, ale je tu otec, ktorého nechcem opustiť.

"To, že mám rakovinu neznamená, že nebudem žiť. Som tu a ty nemôžeš kvôli mne premrhať určitý čas. Choď za ňou a určite spoznáš aj toho nového chalana, ktorý ti tak nesedí." pri poslednej vete som zbystrel. Zase raz mal otec pravdu, ak pôjdem za ňou uvidím aj toho pajáca. Začal som v hlave prepočítavať kedy odletím a čo si zbalím, keď v tom mi začala blikať červená kontrolka. SOPHIA.

"Zrušil som všetky plány so Sophiou, kvôli tomu, že som chcel byť s tebou. Teraz by som odletel na Slovensko? Však by ma zastrelila."

"Chceš ísť za ňou tak choď. Zbaľ si tie ku kufre a choď za naším slniečkom."

-------------------------------

Moje balenie malo rekordný čas - pól hodina. Do kufra som nahádzal veci podľa predpovede počasia, čo bolo na internete pre Slovensko. Rezervoval som si letenku na dnes večer a jedinou vecou čo som musel spraviť bolo zavolať jej.

"Sebastian už mi lezieš na nervy vieš o tom aký si otravný a -"

"Kľud volám ti kvôli niečomu inému. Vedela by si pre mňa prísť na letisko, dnes o jedenástej?" ihneď som jej skočil do reči aby nevedela pokračovať v tom nadávaní na mňa.

"Čože? Ako na letisko? Ty priletíš na Slovensko?"

"Nie na Mars doletím." pretočím očami čo ona nemôže vidieť.

"Nebuď hneď ironický. Vie Luna o tom, že prídeš? Počkaj...ona o tom nevie. Ty prídeš kvôli nej? Awww si sladký.."jej "Aww si sladký" povedala takým roztopeným hlasom.