Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•16•

|20.04.2021-utorok Maldivy|

Sebastian

Rozhliadol som sa okolo seba a kam som sa pozrel tam bolo šíre more, ktoré nemalo konca. Nádherné priezračné more sa tiahlo do neznáma a slnko, ktoré dopadalo na moju pokožku ma príjemne hrialo. Dnes ráno sme prileteli na ostrov kde nás už čakal Arthur s Valetine. Chcel som aspoň túto časť dovolenky stráviť s  rodinou, i keď Lorenzo nemohol prísť, čo ma mrzelo. Vidieť na mame, že pobyt v Alpách jej prospel a s pani Garciou si rozumejú. Viem, že bolesť zo straty otca len tak nepominie ale aspoň nesedí sama doma a nezožierajú ju myšlienky.

"Vraj si ma volal..čo je také dôležité?" okolo mojich ramien sa obtočila Arthurova ruka, ktorý sa postavil vedľa mňa. Krátko som sa na neho pozrel a potom som znovu pohľad uprel pred seba na more.

"Rozhodol som sa, že je správny čas na to povedať jej čo cítim. Potrebujem však tvoju a Valentininu pomoc. Potrebujem aby ste ju zajtra zabavili, pretože pre ňu pripravujem prekvapenie." brat vedľa mňa ma pustil a jemne do mňa drgol.

"No konečne!" spojil ruky ako pri modlení a dal ich do vzduchu. Každý by pochopil, že týmto ďakuje, že som dostal rozum a myslí si, že mi k tomu dopomohol Boh. Prevrátil som nad ním očami a prekrížil som si ruky na hrudi.

"Pomôžeš mi či ako?" spýtal som sa ho a on horlivo prikyvoval. Následne sa však upokojil a povzdychol si.

"Keď nás otec vidí tak má neskutočnú radosť z tvojho kroku Seb." Arthurov pohľad išiel do neznáma. Objal som ho okolo ramien a postrapatil som mu vlasy.

"Ja viem, ak by tu bol tak by bol šťastím bez seba. " usmial som sa. Otca som miloval ako každé dieťa svojho rodiča. Pochopil som, že je na lepšom mieste a už sa netrápi. Svojím spôsobom som bol šťastný, že je na mieste kde ho už nič nebolí a netrápi sa. Pred nami sa hral na silného ale všetci sme vedeli, že je slabý a trpí bolesťami.

"Aj mi povieš čo máš po ňu prichystané?" začal vyzvedať načo som záporne pokrútil hlavou.

"V žiadnom prípade štupeľ." zasmial som sa a pustil som ho. Dobre poznám svojho brata. On by to povedal svojej priateľke a tá by to vykecala Lune. Chcem predísť tomu, že by sa to Lu dozvedela.

"Ale - " z nášho rozhovoru nás vyrušila Luna, ktorá mi skočila na chrbát a zapišťala mi priamo do ucha. Ozaj tejto šialenej babe chcem vyznať zajtra svoje city? Ruky som presunul na jej stehná aby som ju držal. Jej ruky sa obtočili okolo môjho krku a cítil som ako mi dala pusu do vlasov.

"Luna...nepišti mi do ucha inak ohluchnem." stisol som jej stehná a pri Arthurovi sa zastavila Valetine, ktorá sa na nás usmievala. 

"Nebudeme tu len stáť a ideme sa prejsť po ostrove." bola to oznamovacia veta pre nás chlapov. Pri týchto vetách viete, že nemáte odporovať a len prikývnuť na nápad ženy. Ak by ste odporovali tak by ste čelili ženskému hnevu alebo odutým tváram.

"Rozkaz madam. Mám ťa celú dobu niesť na chrbte?" po otočil som hlavu na bok, pričom mi na líci pristál malý bozk. 

"Kúsok by si mohol. To máš namiesto posilňovne. Nesmieš pribrať, pretože sa zachviľu vrátiš na trať." jej argument mal čo do seba, pretože pravdu povediac celú dobu v Alpách som ani raz necvičil. No za to som toho zjedol ako za dvoch. To ma vedie k rozhodnutiu, že každý deň ráno budem chodiť behávať.

--------------------------------

Bosými nohami som išiel po teplom piesku a vedľa mňa kráčala Luna, ktorá sa o niečom rozprávala s Valentine. Na malý moment som sa stratil vo svojich myšlienkach, ktoré viedli k presvedčeniu, že toto nie je posledný raz čo som navštívil Maldivy. Je tu v rámci možností ticho, priezračné more ukazuje krásy, ktoré iné ukrývajú a v neposlednom rade tu je Luna, pri ktorej sa cítite skvelo v každom prostredí.