Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•10•

|02.04.2021-piatok|

Dnešné ráno som si privstala, pretože som chcela všetko stihnúť v predstihu. Potrebovala som si zbaliť pár veci, ísť na nákup a dostaviť sa do domu môjho kamaráta, ktorý nebýval dvakrát blízko toho nášho prenajatého domu. Všetko som excelentne stíhala až kým mi neprišiel do rúk malý Luka. Pri ňom som stratila pojem o čase a už som mala časový sklz, ktorý sa mi bude ťažko doháňať. Rýchlo som sa rozlúčila a vybrala som sa do neďalekého obchodu, kde som nakúpila všetky potrebné potraviny na obed.

Ako som sľúbila tak aj splním a dnes budeme variť so Sebastianom. Viem, že jemu sa tento nápad dvakrát nepozdával no hold bude sa musieť prispôsobiť. Nákup som stihla do pól hodiny a to som v regáloch hľadala kde tie veci sú. Pred obchodom ma už čakal taxík, ktorý ma zaviezol ku jeho domu. Pred bránou ma už čakal môj kamarát, ktorý sa zhrozil keď videl koľko tašiek držím v ruke.

"Vykúpila si obchod či čo?"bez pýtania mi zobral tašky s nákupom a mne ostala už iba moja väčšia kabelka, ktorú som mala prehodenú cez rameno.

"Keby viem, že budeš mať toho toľko došiel by som po teba." stále is niečo mrmlal popod nos a ja som sa nad tým musela uchechtnúť. Práve mi pripomína starého umrmaleného chlapa. Nasledovala som ho do domu, kde bolo ticho.

"Mama s otcom sú v nemocnici, išli na kontrolu. Máme dom pre seba, takže ak ho podpálime nikoho nezabijeme" pretočila som nad ním očami a pokrútila som hlavou.

"Prestaň, variť viem. Síce ty nie ale aspoň krájať zeleninu budeš, pri tom nič nepodpáliš jedine sa môžeš porezať. Prosím ťa neporež sa, nebudem ťa tu zachraňovať."

"Ty vieš byť tak milá Luna." povedal ironicky načo som sa usmiala čo najširšie som vedela. Veci som si rýchlo vyložila v hosťovskej a vrátila som sa do kuchyne, kde on medzitým vybral nákup.

"Tvoja mama mi hovorila, že by chcela ochutnať viac našu kuchyňu, tak som si pripravila sviečkovú omáčku s hovädzím mäsom a domácou knedľou." oznámila som mu načo iba prikývol. Všetky potrebné ingrediencie som nechala vonku. Dala som mu za úlohu nakrájať zeleninu čo som nepovažovala za múdry krok. Trvalo mu to večnosť! Asi si zobral moju radu o tom, nech sa neporeže doslovne, pretože s nožom narábal nesmierne opatrne.

"Celý dom rozvoniava! Luna, Sebastian čo varíte?"práve sme finišovali zo sviečkovou, keď z nemocnice prišli jeho rodičia. Obaja sa usmievali a ja som im úsmev opätovala. Pozrela som sa na nich no svoju pozornosť som vrátila k vyťahovanou knedlí.

"No prevažne varí Luna, ale vraj svitkovú?"nad jeho pomenovaním sviečkovej som sa musela zasmiať. Lucia má priezvisko Svitková a preto som si ihneď spomenula na ňu.

"Prepáčte, varíme sviečkovú s hovädzím mäsom a knedľou. Počkáme ešte na Arthura a potom nám naložím." spomínaný sa dostavil ani nie päť minút potom, čo prišli jeho rodičia. Vedľa neho stálo dievča, ktoré malo hnedé vlasy, chudú postavu a bolo na nej vidieť nervozita. Pri zoznamovaní sa mi predstavila ako Valentina. Na prvý pohľad pôsobila ako dobré dievča.

Za stolom panovala dobrá atmosféra a všetkým našťastie chutilo. Bola som za to rada.

"Ty chodíš so Sebastianom?" otázka od Valentiny zapríčinila ticho za stolom. Všetci sa pozerali na mňa a Sebastian vedľa mňa nič nehovoril.

"Nie sme priatelia, minulú sezónu som pracovala pre Ferrari, kde sme sa spoznali. Teraz pracujem pre druhý tím F1 ale stále sme priatelia."usmiala som sa na ňu milo no Arthur sa uškŕňal. Nahol sa ku nej a niečo jej šepol do ucha, pričom ona pohľadom preletela mňa a Sebastiana a prikývla. Čo jej povedal? Pohľadom som ho prepaľovala a on mi pohľad oplácal. Však počkaj Arthur, keď budeme sami, ja to z teba vypáčim.