Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•23•

|08.10.2020-štvrtok|

S Lewisom sme si užili spoločné Monako. Bolo ešte pekné počasie a preto sme podnikli niekoľko výletov, nechýbali ako párty v kluboch s ostatnými chalanmi. Dvakrát som bola navštíviť aj Hervého a Pascalu. So Sebom sme sa videli len na dvoch párty, kde bol so Sophiou, takže sme sa nemali čas rozprávať. Neskôr odišiel z mesta aj s ňou,aspoň tak ma informovali jeho rodičia. Nie nežiadalo som ich aby mi niečo také hovorili.

"Luna, hej vnímaš ma?" pre očami sa mi zjavila Sebova ruka, ktorou kmital zo strany na stranu. Chytila som mu ruku a dala som mu ju dole.

"Vnímam..čo potrebuješ?" pustila som mu ruku a dala som si vlasy preč z tváre.

"Nepočúvala si ma...agrr.. pôjdeš sa so mnou previesť na kole po trati? Pýtam sa ťa to už piatykrát!" nezabudol mi vytknúť, že musel opakovať otázku.

"Seb...má prísť Lucia a Petrom. Mám ich čakať pri hlavnom vchode." pripomenula som mu príjazd mojej najlepšej kamarátky.

"Prosím, hneď ako prejdeme trať pôjdeme na bicykloch ku hlavnej bráne." jeho oči sa zmenili na oči aké mal ten prekliato rozkoší kocúr v Shrekovi. Prosebne na mňa pozeral a dokonca naklonil hlavu nabok aby tomu dodal ten správny efekt.

"Fajn, ale švihneme si aby som stihla Luciu" upozornila som ho na moju podmienku, s ktorou súhlasil. Bicykle neboli v inej farbe ako v červenej. Seb mi musel preštelovať sedánku, pretože som mala kolo od Vettela, ktorý ju mal dosť vysoko. Nasadla som na bicykel a vyšla som z boxov. Prvýkrát som si vyskúšala vyjsť z boxov priamo na trať. Trať bola nádherná a hladká. Jazdilo sa po nej dosť dobre.

"Pozri chcel som s tebou niečo prebrať..."vedľa mňa sa zjavil Seb. Pozrela som na neho a v jeho tvári bolo značné sústredenie.

"Hovor a nenapínaj ma." vyzvala som ho.

"Vieš niečoho som si všimol. Ja nechcem aby som ťa nejako rozosmutnel. Bože som v tomto fakt hrozný." pokrútil nad sebou neveriacky hlavou. Pozrela som sa pred seba a bolo pred nami esíčko, ktoré sme hladko prešli. Asi začnem viac praktikovať jazdenie po trati pred závodmi. Je to určitý druh relaxu.

"Vykokci sa už prosím ťa. Chodíš okolo horúcej kaše"pretočila som na ním očami. Čo mu behá po rozume?

"Na oboch párty som si všimol, že ty a Lewis ste sa k sebe nemali. Deje sa niečo? Spravil ti niečo? Ublížil ti?" to , že si niečo také všimol ma prekvapilo. Áno bola pravda, že keď sme boli na párty ani raz sme pri sebe nesedeli. Dokonca sme iba spolu prišli a odišli. Inak sme sa po celú dobu nerozprávali. Ba naopak obaja sme si užívali voľnosť a debatovanie s druhými ľudmi.

"Rozišli sme sa." nemalo význam mu klamať. Dozvedel by sa to skôr či neskôr. Chcem aby sa to dozvedel odo mňa a sám chcel vedieť pravdu, či sa niečo deje. Tak som mu tú pravdu dala. Čo som však nečakala bola jeho reakcia. Prudko zabrzdil s bicyklom a ostal stáť. To ma donútilo zastaviť a pozrieť sa na neho. Stál s pootvorenými ústami a kŕčovito zvieral riadidlá.

"Čože??? Čo ten bastard spravil? Ha? Udrel ťa? Znásilnil ťa? Podviedol ťa?"jeho hlas sa zvyšoval každým slovom až konečné dve slová vykríkol.

"Ja ho zabijem..prisahám, že mu upravím ten jeho ksicht.."nasadol na bicykel a chcel sa otočiť a vrátiť sa k boxom.

"JA SOM SA ROZIŠLA S NÍM!!!" zakričala som aby ma počul. Prudko sa otočil a došiel až ku mne, kde zastavil.

"Čo si to povedala?"neveriacko na mňa pozeral. Jeho šokovaný tón hlasu som ešte nepočula.

"Ja som sa s ním rozišla. Nebol to vzťah, ktorý nás napĺňal. Obaja sme v ňom boli stratení a síce sme boli spolu, cítili sme sa na míle od seba vzdialení. Nefungovalo to medzi nami, stále sme však veľmi dobrými kamarátmi. Ľúbim ho no ako brata"