Sebastian Leclerc
Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje.
Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu.
Viera t...
Naše voľno sa dnešným dňom skončilo, pretože sa práve obaja balíme a ideme do Číny, kde sa uskutočňujú ďalšie závody. V nedeľu ráno, ako som sa prebudila som sa prihlásila do e-mailovej schránky a našla som tam skoro hotovú bakalársku prácu. V ten deň ma ani nenapadlo sa pozrieť do mailovej adresy. Odľahlo mi no stále ma čakalo napísať jedenásť strán a záver. Sebastian mi zohnal knihy a celú nedeľu a pondelok som písala. Môj kamarát sa o mňa staral ukážkovo. Nosil mi jedlo, prekladal mi z francúzštiny veci aby mi odľahčil robotu a stále ma podporoval. Vďaka nemu som stihla dopísať v pondelok večer prácu a odoslať ju školiteľovi, ktorý mi dnes ráno napísal, že je všetko v poriadku.
"Luna pozrieme si ešte film?" nakukol do mojej izby Sebastian, ktorý bol už zjavne zbalený. Ja som akurát zapínala kufor a preto som na jeho nápad prikývla. Máme ešte čas tak prečo sa nezabaviť? V jeho izbe sme si ľahli na posteľ a on pustil film o Ted Bundy, ktorý som ešte nevidela. Film bol veľmi zaujímavý a zastavoval sa mi rozum nad tým ako im dvakrát utiekol. Ako môže vrah dvakrát ujsť? Čo je toto za systém? Dievčatá mu písali listy a pritom si neuvedomovali aký je nebezpečný.
"Kde je tá logika? Dostaneš trest smrti a čakáš naň aj jedenásť rokov, pričom ho stále musíš šatiť a kŕmiť. Však to nie je zadarmo. Ten trest smrti je extrémne drahý pre boha. Mali ho po dvoch rokoch dať na to kreslo. Však si ten debil nič neuvedomoval. Zavraždil niekoľko desiatok žien!" rozčuľovala som sa a Seb na mňa pozeral ako na zjavenie. Moc sa nerozčuľujem a tobôž nenadávam, čo sa dnes stalo. Môj kamarát vedľa mňa sa na mne zabával ale prikyvoval na moje slová.
"Si roztomilá keď sa čertíš." poznamenal a ja som na neho hodila pohľad typu "Vážne teraz, keď hovorím o smrteľne dôležitej veci?"
"Kľud dračica chápem tvoje rozhorčenie ale stalo sa to. Je to minulosť, ktorú už nezmeníš."
"ja viem! Ale on bol fakt, že inteligentný, právnik by z neho bol ako lusk. Však si videl ako sa obhajoval a on nie musí vraždiť lebo v tom videl akési uspokojenie, ktoré mu prinieslo smrť." ako môže niekto niekoho zabiť? Akým právom vezme život druhému človeku?
"Sebastian!!!!!!! Luna!!!!!!!!!! Zmeškáte let!!!!!" z dola sa ozval hlas Arthura, ktorý ma prebral. Okamžite som sa postavila a pozrela som sa na Sebastiana, na ktorého som ukázala prstom.
"To je kvôli tebe, keby nepúšťaš filmy nad ktorými sa musím rozčuľovať by sme nemeškali." hravo som mu vytkla ale pravdu povediac som bola rada za to, že sme si pozreli tento film.
-----------------------
"Nie...nie.." mrmlala som si popod nos, pričom som sa snažila vyrovnať krok s chlapom predo mnou. Mal by si uvedomiť, že on spraví jeden kok a ja tri malé! Nestíham mu. Seb zastaví a ostane sa pozerať cez veľké sklenené okno a pokrúti hlavou.
"Kurva....zmeškali sme let." zanadával a pozrel sa na mňa. Veru nebolo mi všetko jedno, pretože teraz obaja musíme písať svojim tímom a oznámiť , že prídeme omnoho neskôr. Boli sme si kúpiť nové letenky, ktoré vyšli pekelne draho a obe naše peňaženky zaplakali. Všade bolo plno a miesta na sedenie obsadené. Museli sme sa usadiť na zemi, pretože ďalšie lietadlo nám letí za štyri hodiny a rozhodne odtiaľto neodídeme.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
