Sebastian Leclerc
Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje.
Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu.
Viera t...
Oči som pomaly otvorila a moje telo bolo nalepené na tele Seba. Jeho ruky boli okolo mňa a tisol si ma k sebe. Na krku ma šteklil jeho dych, jeho telo hrialo to moje. Toto romantické prebudenie, ktoré sa odohráva vo filmoch a knihách sa u mňa neudialo. Postel až na moju maličkosť zívala prázdnotou. Sebastian pri odchode otvoril okno a dal mi priviesť raňajky. Toť vše, žiadny romantický odkaz ani nič podobné. Bola som naivná, keď som si myslela, že by pri mne ostal dlhšie.
"Šípková ruženka sa zobudila."pri hlase mojej najlepšej kamarátky, ktorú som tu neočakávala som sa strhla.
"Čo tu robíš? Kurňa ako si sa sme dostala?"moje otázky boli opodstatnené, kartu od izby som mala iba ja. Posadila som sa na posteli a oprela som sa o čelo postele.
"Išla som ťa ráno skontrolovať, akurát z tvojej izby vychádzal Sebastian. Čo tu robil?"Lucia prešla k mojej posteli a sadla si na okraj postele. Z očí ma nepúšťala, chcela zistiť či jej pri odpovedi nebudem klamať. No ja som jej pohľad oplácala a pokrútila som hlavou.
"Včera prišiel a doniesol mi lieky a nakoniec sme zaspali pri pozeraní Harryho Pottera. Toť vše, nič sa nestalo. Mám ti hádam pripomenúť, že má priateľku?"
"Tak zaspali, vedľa seba..dal ti priniesť raňajky. Postaral sa o našu Lunítu."ako neznášam, keď mi povie Luníta.
"Čo keby si zmizla z mojej izby a išla radšej na trať? Ha?"
"Hnusná Luna je tu. Nebuď hneď agresívna moja, som tu lebo mi to dal pán Má priateľku rozkazom. Viem, že nemáš rada ak je niekto s tebou počas tvojej choroby."
"Prepáč, nedokážem sa akosi ovládať. Vážim si samozrejme že si tu, ale choď za Peťom. Tento víkend si máte užiť. Nechcem aby si presedela závody tu, ja budem tak či onak spať pomaly celý deň." keď som nemocná, dokážem byť trocha hnusná. Moje telo je unavené a ja som unavená z ľudí a rozprávania. Nechcela som si to však vybiť dnes na Lucii a bolo mi úprimne ľúto, že som na ňu vyletela.
"Sebastian ma zožerie aj z botami, keď ťa tu nechám samú."
"Nezožerie napíšem mu , keď odídeš. Choď a uži si to."
---------------------------------
Neodvážila som sa Sebovi po Luciinom odchode zavolať. Napísala som mu správu aby vedel čo sa stalo a ako sme sa s Luciou dohodli.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Síce nebol z môjho rozhodnutia natešený, no musel to prijať tak ako to je. Do závodov ostávalo pár hodín, ktoré som ja prespala. Teplota sa mi znížila avšak stále som sa cítila slabá. Aby som sa zobudila na závody, tak som si zapla budík. Ten ma našťastie zobudil a preto som štart závodov stihla. Seb štartoval z piateho miesta, čo bolo pre neho výhodou. Ak bude mať dobrý štart a rýchlo sa zaradí do popredia mohlo by to dnes byť aj pódium. Práve štart, ktorý som si myslela, že mu dnes vyjde mu nevyšiel. Po zhasnutí červených svetiel sa všetky autá rozbehli no jeho auto stálo. Síce nie dlho, mohlo stáť maximálne dve sekundy, no to je v tomto športe veľa. Automaticky sa prepadol na desiate miesto a jeho tímový kolega ho predbehol. Viem si predstaviť ako nadáva a je rozzúrený.
