Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•10•

|22.08.2020-sobota|

Moje narodeniny prišli rýchlejšie ako som čakala. Po pravde som na ne aj zabudla. Pripomenul mi ich hovor od rodičov, ktorí mi volali o ôsmej ráno aby mi zagratulovali. Volala som s nimi pól hodinu, načo sme stihli rozobrať veľa tém. Ostalo mi tak smutno, keď sme náš hovor skončili. Po tomto telefonáte som sa utvrdila ako moc mi chýbajú. Na moje šťastie som nikde nemala zaznamenané, kedy mám narodeniny. Čo ma upokojovalo, nemala som rada veľké haló okolo mojich narodenín. 

Vypratala som sa z postele, ustala som a prezliekla som sa z pyžama. Spravila som rannú hygienu v kúpeľne, ktorá je spojená s mojou izbou. Vlasy som si dala do vysokého copu a išla dole do kuchyne. Tam už boli všetci členovia rodiny za stolom a pokojne raňajkovali.

"Dobré ráno a prajem vám dobrú chuť." usmejem sa na všetkých a Sebi mi obzvlášť venoval jeho krásny úsmev. Posadila som sa vedľa neho, kde ma už čakal spravený čaj. Ďakovne som sa pozrela na neho, keďže viem, že jediný on vie, že pijem čaj každé ráno.

"Vyspala si sa dobre?" v tichej jedálni sa ozval hlas pani domu. Pohľadom som pozrela na ňu. Musela som uznať, že má štýl. Už z rána mala na sebe bielu košeľu a  jej vlasy boli v pekne upravenom drdole.  Na svoj vek vyzerala veľmi dobre.

"Tá izba musí byť čarovná, pretože od prvého dňa sa mi spí ako v bavlnke. Dnes ma však zobudil telefonát zo Slovenska od rodičov." 

"Stalo sa niečo? odchádzaš? Neodchádzaš však? Ešte nie je  ten čas na odchod" všetci v jedálni so smiechom pokrútili hlavou nad otázkami čo mal Seb.

"Ak by som odchádzala, už by som bola zbalená a na ceste na letisko. Len ma chceli počuť, nevideli sme sa mesiac a keď cestujeme im moc nevolám." vysvetlila som mu načo sa on uvoľnil.  Keď sa to tak vezme tak som mu neklamala.

"Teraz sa cítim zle za to, že som ťa presviedčal aby si išla sem. Máš rodinu, ktorá ti musí chýbať"sklonil hlavu a pohľad mu smeroval nadol. Pohladila som ho po ruke, keď pohľadom pozrel na mňa som sa usmiala.

"Chýbajú mi ale za pár mesiacov ich uvidím. Som rada, že som sem išla. Ešte som sa ti nepoďakovala za túto príležitosť. Spoznala som tvojich úžasných rodičov a brata. Dostala som možnosť spoznať aj ostatných chalanov viac.  Čas s tebou je vždy dobre strávený."môj úsmev z tváre neodchádzal, nakoniec mi ho aj oplatil. Jeho brat nás sledoval pohľadom, ktorý som nevedela rozoznať.  

"aj my ďakujeme, prinášaš do domu pozitívnu energiu. Si ako slnko, ktoré rozžiari každú miestnosť do ktorej vojdeš."kompliment od pána domu ma nesmierne potešil a automaticky sa môj úsmev ešte rozšíril. Pohľadom som mu poďakovala.

Po návrate do izby ma čakala na telefóne správa od Lewisa.