|09.10.2020-piatok|
V garáži ferrari od rána panuje dusná nálada. Prvý tréning nedopadol podľa predstáv, pretože v druhej zákrute na trati Sebastian vyletel a dosť poškodil nárazom auto. Musia to auto spraviť kým sa nezačne druhý tréning dňa, ktorý je poobede o druhej. Spomínaný je zatvorený v šatni a sem tam je odtiaľ počuť nadávanie.
"Ja som taký debil!!! Nie nepočúvaš ma?!!! Spravil som tam pojebanú chybu a teraz za ňu platí celý tím!! Kurva nadrú sa na tej oprave ako nikto!!! Ja som kokot, že išiel ako idiot, ktorý nemá rozum!!!"jeho krik bolo počuť až k východu z boxu. Kričal na svojho pretekového inžiniera Johna (to je jediný človek, s ktorým môže komunikovať počať závodov. Raz si to skúsila aj Luna v predošlých častiach)
Čo som si na ňom všimla je, že je na seba kritický a to veľmi. Preto akonáhle začal znovu nadávať som vošla do jeho šatne, kývla som hlavou Johna nech odíde a nechá nás samých. Sebastian, ktorý mal kombinézu stiahnutú na bokoch a biele tričko mu obopínalo jeho hruď sa pozrel na mňa.
"Aj ty si mi akože došla povedať, že to nebola moja chyba alebo čo?!" rozhodil okolo seba rukami a na čele mu je od zúrivosti vidieť žilka.
"Nie práve naopak.! Spravil si chybu, ale si len človek. Ľudia robia chyby, po naučia sa z nich. V zákrute dva si vyletel, bezhlavo si išiel do tej zákruty. To je pravda, ale po naučíš sa z tejto tvojej chyby a už na druhom tréningu tak nepôjdeš. Nenadávaj si to je to posledné čo by si mal robiť Seb. Ten tím za tebou stojí, tí ľudia makajú na tom aute ako zmyslov zbavení aby ho dali dokopy. Je to ich práca! Oplatíš im to tak, že sa im poďakuješ a v nedeľu pôjdeš čo najlepšie aby ste ako tím získali body. Aby ste ako tím zvíťazili!"
Stál uprostred šatne a počúval ma. Nesnažil sa mi ani skočiť do reči. Jeho dych sa zjavne pomaly upokojoval a ruky nezvieral do pästí.
"Nie si super hrdina Seb, si človek ako každý z nás. Vezmi si ešte nejaký čas pre seba a potom choď za mechanikmi. Ospravedlň sa za tvoj výstup, ktorý si tu predviedol a spýtaj sa ich ako na tom sú. Poteší ich záujem z tvojej strany." pozerala som na neho a okolo nás sa rozprestrelo ticho. Jediné čo bolo počuť, ako mechanici pracujú na aute. Spravil dva kroky ku mne a silno ma objal.
Ruky som obmotala okolo jeho tela a on si ma k sebe viac pritisol. Zaboril hlavu do môjho ramena a cítila som, že zatvoril oči.
"Ďakujem...čo by som bez teba robil?"šepol a stále ma držal. Jeho objatie je vždy to najlepšie. Pohladila som ho po chrbte a nechcela som nič hovoriť, aby som nepokazila túto chvíľu. Chýbalo mi jeho objatie.
"Sebas-... uff ospravedlňujem sa hrdličky. Poslal ma Vettel vraj Sebastiana zháňajú mechanici."Lucia narušiteľ tejto chvíle. Pustila som ho a otočila som sa na ňu. Na jej tvári bol široký úsmev a v očiach som jej videla tie otázniky, ktoré jej tam blikali.
YOU ARE READING
Láska, strach a viera |Charles Leclerc|
FanfictionSebastian Leclerc Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje. Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu. Viera t...