•11•

888 29 4
                                    

|23

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

|23.08.2020|

Spoločný deň s Luciou sme zahájili o dvanástej poobede, kedy sme sa vyhrabali z postele. Po pravde by sme obe najradšej strávili v posteli. AK by to bolo na Slovensku by som nenamietala. Teraz sme v Monaku a máme len pár hodín na to aby sme boli spolu. Obliekli sme sa a vyrazili sme do neďalekého obchodného centra.

"Lucia musíme sa najprv najesť, lebo inak ti tu odpadnem. Prvá zastávka bude reštaurácia, pozývam ťa."mrknem na ňu načo ona neodmietne pozvanie. Prvá reštaurácia, na ktorú sme narazili bola tou našou zastávkou.

"Luna ja ťa ľúbim, mám o teba starosť." svoj pohľad z jedálneho lístka presuniem na ňu.

"Prečo? Nikto mi tu neubližuje a videla si sama , chalani sú úžasní."

"Spáliš sa zlato. Je tu viacej chalanov, čo na teba pozerá inak. Jeden ti skôr či neskôr ublíži."

Znovu začína. Dnes ráno, keď sme sa vrátili z klubu sme sa o tom chvíľu rozprávali. Vysvetlila som jej aké vzťahy máme medzi sebou. Nedokáže pochopiť, že nie som stredobodom záujmu.

"Si moja najlepšia kamarátka a vždy som ťa počúvala. Tvoje rady si vždy pamätám. Tento raz to je inak. Lewis a ja sme na totálnom začiatku. Ak to nebude medzi nami fungovať skončíme všetko skôr ako by sa niekto niečo dozvedel. Nechceme nič u ponáhľať. Mám ho rada, každé ráno, keď mi napíše správu tak mi poskočí srdce radosťou.  Máme medzi sebou určité prepojenie, ktoré chápeme iba my dvaja."

"Čo Sebastian? Ha? vidím ako sa na neho pozeráš." musela mať otras mozgu, pretože inak si jej blbé otázky neviem vysvetliť. Akurát prišiel čašník, tak sme si objednali.

"Pozerám sa na neho, ako na teba. Je to môj najbližší kamarát tu. Pomáhame si navzájom. Rozumie mi Luci. Zo začiatku ma neskutočne hneval. Volal ma "dievča", obchádzal ma oblúkom alebo ma provokoval. Je to chlap s veľkým srdcom. Mám s ním za tento mesiac a pól veľa zážitkov, ktoré mi nikto nevezme. "pred očami sa mi premietli spomienky s ním, nad ktorými som sa musela usmiať.

"Zapamätaj si moje slová zlato. Premýšľaj, pozeraj na maličkosti, niekedy si človek myslí, že to je láska. No nakoniec zistí, že to láska nebola, že to bolo len pobláznenie či chvíľková príťažlivosť. Načúvaj srdcu no rozum nestavaj na druhú koľaj." 

Jej slová sa mi zaryli hlboko do mysle. Viem, že nad nimi budem premýšľať viac ako je zdravé. Tu sa skončila naša konverzácia o chalanoch, vychutnali sme si výborný obed. Celé poobedie sme potom nakupovali, ochutnávali miestne koláče a veľa fotili.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Láska, strach a viera |Charles Leclerc|Where stories live. Discover now