Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•17•

|21.04.2021-streda|

Celý tento deň sa začal divno. Po prebudení som si našla na stole ďalšiu ružu čo mi už začínalo naháňať strach. Kto ju sem dal? Kedy ju sem dal? Ten človek sem prišiel keď som spala? Tieto otázky sa mi premietali v hlave stále dookola ale odpovedať som na ne nevedela. Za ďalšie Sebastian od rána na izbe nebol čo sa mi nepozdávalo. Vždy na mňa počkal alebo ma prebudil aby sme spolu išli na raňajky. Na raňajkách sme spolu boli päť minút aj s cestou a on sa pobral preč. Mala som pocit, že sa mi vyhýba čo sa mi aj potvrdilo, pretože keď som prišla na domček tak bez slov odišiel.

Bola som z jeho správania zmätená. Včera sme mali skvelý večer, ktorý si zapamätám pekne dlho. Po prvý raz čítal knihu on a počúvať jeho hlas by som mohla donekonečna. Kniha bola po francúzsky čo bolo ešte viac sexy ako keby čítal v angličtine. Po čítaní sme sa dlho rozprávali a nebol tam náznak toho, že by som ho urazila alebo že by bol mnou otrávený.

Nebudem klamať ale bola som smutná z toho, že netrávime spolu čas a hlavne som nevedela čo sa stalo. Prečo tak náhle otočil a nebavil sa so mnou? Zrazu som mala pocit, že som na tom ostrove úplne sama bez akejkoľvek podpory a spoločnosti.

"Arthur!!!!!" zakričala som na chlapca, ktorý bol pár krokov predo mnou. Za hlasom sa otočil no akonáhle ma uvidel pridal do kroku. Čo sa to do pekla deje s tými chlapmi?! Fakt, že začal predo mnou utekať ma pekne nahneval, pretože jeho chovanie bolo pre mňa nepochopiteľné. Ráznejším krokom som si to k nemu mierila a vzdialenosť medzi nami sa rapídne zmenšovala. Nemyslel si, že by som za ním išla a preto po pár krokoch svoje tempo zvoľnil, bola to chyba. Keď už som bola pri ňom som mu ruku položila na rameno načo sa strhol, otočil sa na mňa a v očiach mal náznak strachu.

"Ty sa ma bojíš?" nechápavo som sa spýtala. Svoju pôvodnú otázku som si odložila na neskôr.

"Teba nie ale Sebastiana momentálne áno." dobre neviem čo sa deje ale asi mi niekto celý deň stojí na kábli pretože nič nechápem. Som blondína ale nie až taká hlúpa.

"Nechoď okolo horúcej kaše a vysvetli mi to prosím ťa. Celý deň ma ignoruje." bola som smutná čo bolo počuť aj na mojom hlase, ktorý bol smutný tiež. Cítila som sa bezbranná, pretože som bola v nevedomosti.

"Prepáč ja ti to povedať nemôžem. On ti to vysvetlí uvidíš." v hlave sa mi vytvárali otázky typu "prečo mi to nemôže povedať? Čo sa to tu deje?"

"Čo o tom vieš Arthur. Povedz mi aspoň niečo. Som stratená.." jeho pohľad bol mäkší ako na začiatku a dal mi ruky na ramená, ktoré jemne stisol.

"Môj brat ti všetko vysvetlí. Sľúbim som mu, že ti nič nepoviem, ale ver mi nehnevá sa na teba. Na teba by sa on hnevať ani nedokázal." jeho slová ma čiastočne upokojili no nestačili na úplne upokojenie. Až teraz som si uvedomila ako som si na jeho prítomnosť zvykla a ako mi chýba.

"Dúfam, že máš pravdu."

--------------------------------

"Arthur? To neverím veď on je také zlatíčko" neverila som vlastným ušiam. S Valentine sedíme na pláži a popíjame drink, ktorý sme si priniesli od baru. Práve mi hovorí ako Arthur vynadal jednému chalanovi na pláži. On vyzerá ako nevinné a milučké dieťa, ktoré by neublížilo ani muche.

"Naozaj bola som tak prekvapená ako si teraz ty. Nikdy som ho nepočula tak kričať ako dnes na pláži." neviem či by sa mi páčilo, že môj priateľ kričal na neznámeho chalana len z dôvodu, že sa so mnou rozprával. Vo vzťahu musí byť dôvera a nie prehnaná majetníckosť a žiarlivosť. Ak sú obe veci v určitej miere to je všetko v poriadku, ale nemôže sa to preháňať.