Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•5•

|19.03.2021 - piatok|

V boxe Mercedesu sa to hemžilo ľuďmi. Každý mal čo na práci a ja som nebola výnimkou. Fotografovanie členov tímu či samotných jazdcov ma bavilo. Zachytávala som momenty, ktoré sa len ťažko zopakujú. Moja práca ma bavila a vôbec mi neprekážalo keď mi Simon, poradil ako lepšie upraviť fotografiu v programe. Jazdci práve vyrazili na trať, kde sa konal prvý tréning sezóny. To bol môj čas pridať fotky na sociálne siete. Fanúšikovia sú skoro vždy v komentároch milý a podporujúci. Samozrejmosťou je, že počas uverejňovania aj odpovedám na komentáre.

Stála som práve pri monitoroch, kde ukazovali jazdcov ako jazdia. Všetok hluk a ruch mi chýbal. Človek by si ani nepomyslel, ako si na to celé navykne. Oba monoposty mercedesu išli po trati ľahučko.  Tu sa ukazuje excelentne odvedená práca inžinierov a pracovníkov v továrňach, kde sa tieto monoposty zostavujú.  Lewis im po každom vyhratom zápase ďakuje a ja sa mu ani nečudujem.

Prvý tréning dopadol pre náš tím veľmi úspešne. Prvý skončil Valtteri, druhý Max a tretí Lewis.

"Hej...Luna..počkaj!"hlas kričiaci moje meno s francúzskym podtónom som poznala. Zastavila som sa a otočila som sa na chlapca, ktorý sa ma snažil dohnať.

"Ahoj Pierre, čo sa deje, že si za mnou až utekal?" s Pierrom som minulý sezónu nestrávila veľa času. Pár momentov tam bolo ale nie toľko ako napríklad s Landom.

"Nechcem ťa rušiť..no nenašla by si si na mňa pár minút?"

"Kľudne aj teraz, už mám voľno. Môžeme sa ísť posadiť do budovy Mercedesu, už tam nikto nebude." navrhla som mu načo on môj návrh prijal. Pomaly všetci odišli na hotel a v budove Mercedesu ostali iba kuchári, ktorí to všetko pomaly balili. Usadili sme sa na voľnom mieste, ktoré bolo v rohu. Mali sme úplné súkromie a nikto nás nemohol vidieť ani z vonku.

"Môžeš hovoriť." vyzvala som ho a odpila som si z fľašky s vodou.

"Vieš ide o Sebastiana a skôr ako sa budeš chcieť vyhnúť konverzácií si ma vypočuj prosím." jeho pohľad bol zúfalý. Naznačoval mi nimi, že je to ozaj dôležité a musím ho vypočuť.

"Dobre vypočujem si ťa." svoj návrat som si rozhodne nepredstavovala preberaním Sebastiana hneď prvý tréning.

"Poznáme ho obaja. Tvári sa, že je v poriadku a nikto na neho nemá no opak je pravdou. Dosť ho zlomil tvoj odchod a dlhodobo sa nevie zmieriť s myšlienkou, že ti ublížil. Si pre neho veľmi dôležitá osoba v jeho živote. Celý ten čas, čo si bola na Slovensku a on nevedel ako ťa má skontaktovať mi volal a nadával sám na seba. Teraz keď si tu, znovu s nami to je pre neho skvelá správa. No zároveň sa cíti ďaleko do teba a nevie ako ti má všetko povedať. Obviňuje sa za to všetko čo ti spôsobil a chce to napraviť len nevie ako. Moja prosba je jediná, stretni sa s ním a porozprávajte sa. Má veľa toho na srdci čo ti chce povedať. Daj mu jasno na vedomie, že nie si na neho nahnevaná. On sa síce hrá na silného chlapa no je zlomení."

"Ja som sa s ním v stredu rozprávala Pierre. Povedala som mu, že som sa zo všetkým zmierila a preto som aj naspäť tu. Čo môžem viac pre neho urobiť?" moja otázka bola adekvátna, chcela som vedieť čo môžem pre neho urobiť. Bolelo ma vidieť ho ako telo bez duše.

"Skús mu dnes zavolať, napísať či dačo iné. Hlavne ho uisti, že medzi vami nie je priepasť, cez ktorú by nevedel prejsť." 

Konverzácia s Pierrom mi utkvela v pamäti a premýšľala som ako by som to mohla napraviť. malo by mi byť jedno ako sa cíti on ale nie je mi to jedno. Stále je to kamarát, ktorého mám rada a nechcem aby sa cítil zle. Rozhodne nie kvôli niečomu čo neurobil.  V hlave mi zasvietila imaginárna žiarovka, čo znamenalo, že som vedela ako to celé vyriešim. Teda aspoň mu riadne naznačím, že sa nehnevám a nie je medzi nami priepasť.