Sebastian Leclerc
Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje.
Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu.
Viera t...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po závodoch a menšej oslave sme s Lewisom odišli do Monaka na 10 dní. Potrebovali sme vypnúť a uvoľniť sa. Lepšie miesto ako Monako nenájdete. Prišli sme do jeho bytu v skorých ranných hodinách, takže sme väčšinu doobedia sme prespali. Keď som sa zobudila boli presne tri hodiny poobede. Lewis ešte spal, načo som sa k nemu sklonila a dala mu pusu na spánok. Vypratala som sa z postele, spravila som zo seba človeka a vzala som Roscoe von.
Monako bolo ešte stále slnečné a vonku bolo krásne. Roscoe cupital vedľa mňa a obaja sme si užívali čerstvý vzduch. Prechádzali sme okolo pekárne odkiaľ vybehla osoba na mňa kričiaca.
"Luna.. počkaj.."hlas mi bol povedomý a preto som sa otočila. Pohľad sa mi naskytol na vždy upravenú ženu, ktorá aj na svoj vek vyzerala priam božsky.
"Pascala rada vás vidím. Ako vždy vyzeráte úžasne."musela som ju pochváliť. Jej sukňa siahajúca kúsok pod kolená bola nádherne zladená s bledomodrou košeľou a doplnkami. Od prvého dňa som ju obdivovala.
"Slniečko naše, ako si mi chýbala."rýchlejším krokom prišla ku mne a objala ma. Objatie som jej s radosťou opätovala. Keď sme sa od seba odtiahli na jej tvári bol široký úsmev.
"Dlho sme sa nevideli. Musíš dnes prísť ku nám aj Hervé ťa rád uvidí. Sebastian nám nechcel nič povedať, ani ako sa máš a to som s ním volala včera!"
"No viete..ja a Sebastian sa v túto chvíľu moc nerozprávame. Nebolo by vhodné aby som išla ku vám. Viem, že išiel domov na týchto desať dní." opatrne som jej oznámila, že máme medzi sebou "krízu"
"Och..zlatíčko o všetkom viem. Za môjho tvrdohlavého syna sa ospravedlňujem. Neviem kde nechal hlavu, keď ste spolu neboli. Videla si s kým začal chodiť? Sophia to dievča nie je vôbec pre neho." nesúhlasne krútila hlavou načo som sa zasmiala.Táto žena je neskutočne úprimná, to na nej mám rada od prvej chvíle.
"Takže dnes o šiestej prídi. Vezmi aj Lewisa, toho sme tiež dlho nevideli. Odpoveď nie neberiem, budeme sa na vás tešiť."s pusou na líce sa so mnou rozlúčila a odišla skôr ako by som mohla protestovať.
------------------------
Stojím pred dverami, ktoré mne boli dobre známe. Už dvakrát som chcela odísť no vždy som sa vrátila ku dverám. Pýtate sa kde je Lewis? Môj podrazácky priateľ ma v tom nechal samú. Viete čo mi povedal? Vraj "Zlatko musíte si to medzi sebou vyriešiť, správate sa ako päťdesiat ročný manželia. Zvládneš to..si moja bojovníčka. " nezabili by ste ho?
Po mojom zazvonení, sa do pár sekúnd otvorili dvere, v ktorých stál najmladší Leclerc - Arthur.
"Luna, ty si prišla." ruky roztiahol a ja som mu bez odporu vkĺzla do objatia. "Rád ťa vidím slnko."
"Aj ja teba..hm..je tu?" pozrela som sa na neho načo on prikývol.
"Aj so Sophiou, ktorá otcovi lezie na nervy, teda nie len jemu."
