Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•17•

Pohreb sa uskutočnil v utorok. Posledné zbohom prišla vzdať celá rodina, priatelia či obyvatelia dediny, kde babka žila. Po mojom boku stál muž, ku ktorému moje city rástli viac a viac. V sobotu ako sa zjavil vo dverách toho domu som bola len s ním. Krátko na to, ako som sa mu vyplakala v objatí som mu rozprávala príbehy a spomienky na moju babku. Vie ako moc pre mňa znamená rodina, vie že sa s týmto budem dlho vyrovnávať, vie že to nebude so mnou ľahké no on prišiel a ostal so mnou. 

"Vieš, že sa nemusíš zajtra vracať so mnou. Môžeš ostať doma a zobrať si ešte pár dní voľno." je streda poobede a ja si balím svoje kufre. Som rozhodnutá sa vrátiť naspäť, i keď podľa všetkých by som mala ostať doma.

"Nemôžem zostať doma, všetci nosia čiernu,  sú smutní a zarmútení a ja sa nemôžem viac na nich pozerať. Všetko mi to pripomína, pripomína mi to, že som mala urobiť viac a keby urobím viac, že tu babka mohla byť! Potrebujem byť v inom prostredí, medzi inými ľudmi, prísť na iné myšlienky. !"môj hlas sa každým slovom zvyšoval a tričko čo som držala v rukách som hodila do kufra. Prudko som sa otočila na Lewisa, ktorý sedel na mojej posteli s natiahnutou rukou ku mne. Chytila som sa jej a on si ma posadil na kolená.

"Nie je to tvoja vina. Spravila si všetko čo si mohla zlato. Zožerie ťa to zvnútra ak sa budeš obviňovať."ruky som mu dala okolo jeho krku.

"Ďakujem ti, za všetko."pohľady sa nám na malú chvíľu stretli. Netrvalo to však dlho a on sa nahol a dal mu pusu na čelo.

"Nie si na nič sama..sme v tom spolu"

--------------------------------

|24.09.2020-štvrtok|

Do Maďarska, kde sa uskutočňujú ďalšie preteky sme vyrazili autom aj s Luciou a jej priateľom Petrom, ktorý celú troj hodinovú cestu nezatvoril ústa. Hovorí sa, že ženy sú ukecané čo pravda nie je, ale chlap, keď začne vášnivo o niečo rozprávať je hrôza. Lewis, ktorý sa moc do rozhovorov nezapája ma prekvapil a celú dobu Peťovi odpovedal a zapájal sa do rozhovoru.  Cesta nám trvali tri hodiny aj s menšími prestávkami. Našťastie sme sa vyhli kolónam a ku hotelu, kde sú ubytovaní všetci jazdi a ich tím sme prišli okolo pól druhej poobede.

Izbu som zdieľala s Lewisom a Roscoe, ktorého nám priniesla Angela krátko potom ako sme sa ubytovali. Bola som rada, že po ceste na izbu som nestretla nikoho z tímu, či z chalanov. Nechcela som aby ma tí čo to vedeli ľutovali a tí čo to nevedeli aby pýtali vysvetlenie. Nie dnes a nie teraz. Avšak neplánujem sa vrátiť ako smutné a zrútené dievča. Svoj smútok som nechala na Slovensku, keď som odchádzala.

Udalosti, ktoré sa stali ma urobili silnejšou a zocelili ma. Mám po ruke priateľov, ktorým dokážem veriť a priateľa, ktorý stojí pri mne. Nepotrebujem v živote ľudí, ktorí mi neveria a sú falošní.

Preto sme sa dohodli s Luciou, že sa pôjdeme večer zabaviť. Pozvala som aj Elenu, o ktorej som vedela, že do Maďarska má s Estebanom prísť.  Tešila som sa, že sa uvoľním a budem s mojimi babami.