niña = dievča
|04.06.2020|
Včerajší tréning prebehol v najlepšom poriadku. Dnes je sobota, to znamená kvalifikácia. Podľa toho čo mi Mattia vysvetľoval ide tam o to, zájsť najlepší čas okruhu. Keď budete mať najlepší čas tak dostaneme prvé miesto na štarte. Potom sa to už iba zaraduje po čase. Druhý najlepší čas, dostane druhé miesto a tak ďalej. Sedím na sedačke a Sebastian vedľa mňa počúva nejakú hudbu. Po tajme si ho prezriem ale nervozitu na ňom nenachádzam.
"Ak chceš sprav si fotku, tá ti vydrží dlhšie a nemusíš na mňa stále pozerať." prehovoril náhle a otočil hlavu smerom na mňa. Vytiahol si slúchadlá z uší a čakal čo poviem.
"Zaobídem sa aj bez nej." pozrela som pred seba a premýšľala.
"Nebojíš sa?"táto otázka zo mňa vyjde rýchlo. Pozorujem jeho tvár. Jemne pokrčil obočie, pozrel do zeme a potom na mňa. Uvoľnil tvár a na tvári sa mi usalašil úsmev.
"Nie, nemám sa čoho niña (dievča). V mojej závodnej formule sa cítim ako doma, závodná trať je ako cesta do vysnívaného domova. Tá cesta trvá dlhšie ale vždy je slať vyjsť z formule a postaviť sa na stupeň víťazov."som ticho a počúvam. Prvý krát na mňa prehovoril viac ako jednu či dve vety. Prezývku "dievča" neviem čím som si vyslúžila ale myslím si, že si na ňu navyknem.
"Možno to nepochopíš teraz ale časom zistíš aký je to pocit byť v tíme víťazov" mrkol na mňa a frajersky sa pri tom uškrnul. Starý Sebastian je späť. Do šatne nám vošiel jeden z mechanikov a kývol na Sebastiana aby išiel dopredu za nimi. Automaticky som sa postavila a išla som za nimi.
"Sebastian včera sme si prešli dvakrát túto trasu. Prvá zatáčka ľavotočivá a ostrá, trochu pribrzdi ale nie moc, choď vnútorným kruhom a naber tam rýchlosť. " počúvala som čo mu Mattia rozpráva. On si nasadil kuklu a dal si prilbu. Sadol si do formule a vtedy som ku nemu pristúpila.
"Buď opatrný." zopakovala som vetu, ktorú som mu povedala aj včera. On dvihol pohľad na mňa a oči sa nám stretli.
"Budem" mrkol na mňa. Stiahla som sa do úzadia a Simon mu ukázal, že môže vyjsť na trať. tak sa aj stalo a po Sebastianovi ostalo v boxe len voľné miesto.
"Maj s ním trpezlivosť. Všetci veríme, že mu pomôžeš Luna. Len to s ním nevzdaj."pozrela som na Vettela, ktorý sa pri mne zastavil.
"Nevzdám to. Chcem mu pomôcť. Vidím v jeho očiach tú bolesť, ktorou si prechádza sám. Dusí ho to zvnútra." šepnem a rukami si objímem telo. Pozerám pri tom na obrazovku, kde je vidieť Sebastianova formula na trati. Vidím ho ako jazdí, aj takto na diaľku viem povedať, že teraz je najšťastnejší. Je vo svojom svete, kde nerieši žiadne problémy. Ponorím sa do svojich myšlienok, z ktorých ma vytiahne len radostný potlesk.
YOU ARE READING
Láska, strach a viera |Charles Leclerc|
FanfictionSebastian Leclerc Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje. Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu. Viera t...