Únos, zajatie, otroctvo, predaj dievčaťa menom Veronica a potom už len Nazirah do Arabskéj krajiny...
*****
"Predaná za šesťdesiat kúskov zlata!"
"Polovica z dievčat boli už vyzlečené do naha. Bolo to veľmi ponižujúce.
V jednom rohu izby bola mala...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
*** Tehotenské bruško mi guľatelo a rýchlo rástlo. Ani som sa nenazdala, dni, týždne ba mesiace preleteli ako voda a náš život sa upokojil. Žili sme šťastne. Prešťastne. Moje sny sa nakoniec splnili.
Najmä, keď sa nám narodila krásna dcérka. Omar ju nazval Arij. V preklade- sladká. Čo nám k nej náruživo pasovalo. Drobnučká, s čiernymi vláskami a pokožkou po Omarovi. Predlhé mihalnice zdobili jej milé usmievavé očká.
,,Omar, ja som tak šťastná!" Pohľad na neho s maličkou v náručí, mi doslova vháňal do duše pokoj a radosť. Pestoval ju s obrovským citom a s láskou. Pýchu a hrdosť sa nedalo prehliadnúť.
Malého Omara som musela zas pre zmenu naháňať ja. Odkedy sa naučil chodiť, pobehoval po komnate, čo keby len po komnate, po celom paláci, či jeho verejných zákutiach a nestačili na neho ani všetky služky a sluhovia. Zvykol všeličo možné skúmať nielen očkami ale aj chytať svojimi rúčkami a klásť do úst.
,,Krásne si sa môj malý napapal. Teraz sa pôjdeme okúpať a pôjdeš spinkať." Vysvetľovala som mu, aký je môj plán na dnes večer, no on si vzal drevenú hračku, sadol si doprostred komnaty a začal sa s ňou hrať. Zjavne sa mu zapáčila hračka, ktorú mu Omar priniesol dnes poobede. Malý drevený koníček.
,,Ustata som z tvojich deti." Prikročila som k svojmu manželovi, ukazujúc na naše dieťa, hrajúce sa uprostred našej komnaty.
Omar mi poslal sladký usmev a medzitým spýtal na to, či som už skončila šestonedelie. Prikývla som. On sa tentoraz naširoko usmial, až tak srdečne, že ukázal svoj biely chrup.
,,Uložíme deti spať." Pobozkal mi ruku. Svojimi kukadlami mi pôsobil zimomriavky po celom tele. Vedela som, čo mi tým naznačuje. Huncút môj krásny.
Malú Arij položil opatrne do postieľky, ktorou pomaličky pohyboval. Arij sa začali zatvárať očká a po ani nie krátkej chvíľke, sladúčko zaspala. Spokojne sme sa na ňu usmiali a venovali jej jemnučke bozky na rúčky a líčka.
,,A teraz on." Poukázala som sa na malého Omara. ,,Syn môj," zašepotal na svojho syna môj muž, aby si získal jeho pozornosť, ,,pozri sa, čo tu mám." ,,Dávaš mu mlieko s medom a makom?" zasmiala som sa pobavene na Omara, keď mu dal napiť sa toho nápoja. ,,Vidíš, takto sa to robí," žmurkol na mňa. Náš malý synček s veľkou chuťou popíjal z mliečka. Následne ho Omar vzal na ruky a uložil do jeho zlatej postieľky. ,,Pozprávam ti rozprávku?" opýtal sa ho jednoducho. A tak si Omar vymyslel rozprávku o chlapčekovi, ktorý šiel spinkať, lebo sa zvečeriavalo. Náš syn konečne zaspal...
*** ,,Omar, zajtra budeš mať toho veľa?" Prisadla som si k môjmu manželovi, na mäkkom vankúši, ktorý ležal pri malom pracovnom stolíku. Mali sme už pokoj od detí, preto sme sa mohli porozprávať. ,,Áno. Zajtra mám dôležité stretnutie s Ruským cárom Alexandrom I. a jeho diplomatmi. Budeme rokovať o dohode. Nechcem vojnu. Nechce ju ani on," oznámil mi to, kladúc akési dokumenty na kraj stolíka. ,,Odľahlo mi Omar. Všeličo sa šuškalo. Najmä to, že bude vojna." Omar mi položil prst na ústa a pritiahol si k sebe moje pery.
