Únos, zajatie, otroctvo, predaj dievčaťa menom Veronica a potom už len Nazirah do Arabskéj krajiny...
*****
"Predaná za šesťdesiat kúskov zlata!"
"Polovica z dievčat boli už vyzlečené do naha. Bolo to veľmi ponižujúce.
V jednom rohu izby bola mala...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
*** S mojim Omarom sme sa dohodli, že oslava na počesť toho, že som v požehnanom stave, bude v nasledujúci týždeň, vo víkend. Zatiaľ o tomto nebude vedieť nikto. Chceli sme si obaja tento náš poznatok užiť spoločne, bez ďalších ľudí, lebo pri našom prvom synovi, sme nemali takúto príležitosť. Lekárku sme odmenili mešcom zlatých mincí. Mlčala ako hrob. Iba mi predpísala pitie nejakých byliniek, aby sa mi netočila hlava. Iné nevoľnosti som zatiaľ nemala. Chuť na jedlo bola primeraná podľa môjho vnímania, no podľa Omarovho nie. Vlastne zmenila sa.
Slnili sme sa na terase spoločne, keď som dostala chuť ma baklavu, priniesli mi sladkú baklavu, keď som dostala chuť na olivy, priniesli mi slane olivy, a keď som dostala chuť na jahňacie mäso na bylinkách, priniesli mi šťavnaté mäso na bylinkách.
Dojedla som do poslednej omrvinky a Omar s vyloženými nohami, čítajúc nejaké spisy, sa miestami smial. Popod nos. ,,Na večeru by som si dala hroznovú šťavu, prepeličiu polievku, figy, chlieb bez kvasku a ..." Rozmýšľala som, na čo mám ešte chuť.
Slúžka prikývla a riekla, že to odovzdá kuchárke. ,,Dobre a ešte nech nezabudne na koláč s granátovým jablkom." Šťastne som si ešte oblízla prst, na ktorom mi ostal sladký sirup z medu z baklavy.
Keď som sa pridala k Omarovi, objal ma jednou rukou a už som mohla spokojne sledovať to, čo aj on. ,,Túto históriu tvojho rodu som čítala pred časom," zapípala som sledujúc, ako listuje strany tej hrubej knihy. ,,Prečítaj mi niečo. Ešte nikdy v živote som nepočul čítať ženu," priznal sa mi, nad čím som sa poriadne začudovala. ,,Nie?" Nadvihla som nad ním svoju hlavu a šla ho pobozkať.
,,Nie, čítať z mojich známych vie iba moja matka a tá to predomnou nikdy nerobila."
Ešte raz som ho pobozkala a on sa zasmial popod nos: ,,Máš tak sladké pery! I keď som vedela, že myslel na medový sirup z baklavy, riekla som: ,,Veď to z lásky k tebe sú také sladké Omar."
Ponatiahol pery do spokojneho výrazu a priložil ich hneď k tým mojím. ,,Mám čítať?" Nadýchla som sa zhlboka.
Prikývol a pritiahol si ma k sebe bližšie. ,,Dobre, tak teda počúvaj."
-V štrnástom roku panovania veľkého Osmana I. sa na zámku konala najväčšia oslava, aká kedy doposiaľ bola v celej Arábii, na počesť dobitia a podmanenia svojich nepriateľov, Omar I. získal všetko ich zlato a striebro. Ľudí, ktorí nezomreli počas obliehania a dvojročnej vojny, vzal do zajatia a hlavu jeho panovníka Sandžaktara nabodol na kôl. V pätnástom roku panovania Omara I. na žiadosť svojej prvej manželky Sureyi, dal postaviť palác s okrasnými záhradami, sama ho nazvala Sureyin palác.-
Omar sliedil v knihe a pozoroval, či čítam správne.
,,Skúsim prečítať niečo iné," navrhla som mu, lebo táto pasáž sa mi zdala nudná. Už som ju čítala, asi preto.
