Arabská zajatkyňa

11. Časť

Od Abdula som sa dozvedela, že sa dnes má konať spoločná večera okolo veľkého hlavného stola.

Hovoril mi, aby som sa na ňu pripravila.
Napriek tomu, že mi princ neodkázal, aby som na ňu prišla. Mala som právo to sama od seba urobiť, ako jeho favorizovaná žena, ak prídem avšak s kráľovnou.

Z tohto dôvodu, som po Abdulovi odkázala kráľovnej, že na tej večeri budem ja a nie jej favoritka Tuba. Nemohla namietať.
Dozvedela som sa od Abdula, že ma má kráľovná rešpektovať a Tubu poslať ku konkubínam, vzhľadom na moje väčšie postavenie.
Odhodlala som sa risknúť aj to, že by som kráľovnú týmto konaním pravdepodobne veľmi podráždila. Však ma nemala vôbec v láske. No nedbala som na to. Chcela som byť pri Omarovi aj za cenu, žeby som stúpila bosou nohou na hada, ktorý by ma neskôr za to, obrazne povedané, uštipol.

Dúfala som len v to, že si Omara opäť získam. Veď som v živote nemala nikoho, len jeho.

,,Princ, dovoľte mi, aby som vám oznámil, že vaša favorizovaná žena Nazirah, práve prichádza na spoločnú rodinnú večeru s vašou matkou, kráľovnou."

Oznámil Abdul princovi Omarovi, ktorý sedel za hlavnou, zlatom zdobenou stoličkou, okolo veľkého vysokého stola.

Najprv vošla kráľovná, podišla ku svojmu synovi a pobozkala ho na čelo.
,,Syn môj," ticho vyslovila a usmiala sa na svojho syna s veľkou hrdosťou, ktorú si všimli všetci navôkol. ,,Kráľovná moja," riekol jej Omar, ale pritom hľadel na mňa. Na jeho pohľade bolo bádať prekvapenie. Podišla som k nemu aj ja, mierne som sa pred ním uklonila.