Únos, zajatie, otroctvo, predaj dievčaťa menom Veronica a potom už len Nazirah do Arabskéj krajiny...
*****
"Predaná za šesťdesiat kúskov zlata!"
"Polovica z dievčat boli už vyzlečené do naha. Bolo to veľmi ponižujúce.
V jednom rohu izby bola mala...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
***
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ráno, keď som sa zobudila, princ už nebol v komnate, poslal po mňa slúžku, aby ma odprevadila preč z miesta, kde som strávila noc. Myslela som si, že už nemám čo hľadať v komnate pre konkubíny. Rida mi povedala, že mám veľké šťastie. Stráviť s princom Omarom noc po tom, čo som vyviedla, a potom, čo mi povedala kráľovná, bol asi Boží zásah.
Všetci si mysleli, že som s Omarom bola. No nebolo tomu tak. Princ sa ku mne správal slušne a vôbec nenaliehal. Čudovala som sa, lebo som o ňom počula všeličo. Asi to nebola pravda...
Rida ma potom vzala do kuchyne a ja som na seba zas natiahla sivé šaty, ktoré som nosila predtým a na hlave som mala sivú ľahkú šatku. Kuchyňa bola ohromne veľká, čistá a priestranná. Hlavná kuchárka sa na mňa pozrela a zašomrala si čosi popod nos. ,,Budeš sa snažiť, lebo sa inak princ všetko dozvie!" hrozila mi prstom. Bola tlstá a nemala vpredu zub. Snažila sa vyzerať hrozne, no mne skôr pripomínala Abdula, z ktorého som nemala strach.
Abdul neskôr vošiel do kuchyne a kázal mi: ,,Jedlo budeš nosiť princovi vtedy, keď sa bude chcieť najesť vo vlastnej komnate." ,,V poriadku!" odvetila som a išla robiť svoju prácu. Kuchárka mu navarila jeho obľúbené jedlo. Ochutnávač pred podávaním ochutnal všetko a zhodnotil, že jedlo je chvályhodné.
Abdul opäť prišiel a pýtal sa ochutnávača, či je všetko tak, ako ma byť. Ten mu hovoril, že v najlepšom poriadku. Pozrel sa na mňa a povedal, aby som sa išla prezliecť. ,,Prezliecť?" začudovane som na neho zazrela. ,,Áno, slúžka ti pripravila šaty! Sú v tvojej komnate na posteli." Pozrela som sa na neho spýtavo. ,,Veď slúžky sa nikdy neprezliekajú, keď nesú jedlo kráľovnej. Pre princa sa musí?" On sa len pousmial. Potom som až pochopila prečo...
Komnata, do ktorej ma zaviedla slúžka, už nebola tá v časti pre konkubíny. Bola na vyššom poschodí. ,,Odteraz budeš spať tu," povedala. ,,Bolo to nariadenie Abdula?" opýtala som sa jej opäť začudovane, no ona ma len rýchlo prezliekla, narýchlo upravila, a potom kázala, aby som sa pripojila k služobníctvu, ktoré nieslo princovi jedlo.
