Arabská zajatkyňa

31. Časť

,,Nieee!!!" skríkla som zdesene na plné hrdlo.

,,Nazirah?!" Došiel ku mne veľmi dobre známy, zamatovo pokojný hlas, ktorý som milovala najviac vo svojom živote. Hlas môjho muža. Môjho princa. Mojej lásky.

,,Omar???" Rýchlo som sa nadvihla a silno zaprela o lehátko na terase, obzerajúc navôkol seba so strachom v duši, no môj princ mal na tvári nežný úsmev.

,,Čo sa deje?" Chytala som si svoje brucho a ohmatávala ho preľakane.

,,Nazirah, bol to iba sen." Hladkal mi ho pri tom, ako mi to hovoril.
Jemne pohyby jeho prstov mi kĺzali po pokožke. Ale mne nešlo do hlavy, ako som mohla snívať taký sen, ktorý bol ako živý. Cítila som bolesť, strach, dokonca mi mokré slzy tiekli po stranách mojich líc.

,,Sen?!" Dych, ktorý sa mi po prebudení zrýchlil, naberal na normálnosti.

,,Áno, zadriemala si únavou na chvíľku, a keď som pribehol z komnaty, našiel som ťa, ako kričíš zo sna." Upokojoval ma  tentoraz vľúdným hladkaním po mojich vlasoch.

,,Sen? Bože. Sen? Naozaj? Aká som šťastná Omar, že to bol iba sen!" Trpký pocit, sa pomaly vytrácal pri pohľade do jeho úprimných a spokojných očí.

,,O čom sa ti snívalo?" Odhrnul mi padajúce vlasy z tváre.

,,Ach, keby si len vedel!" Zamračilo sa mi obočie. Vzdychajúc, som na svoje nahé telo natiahla prikrývku a uvedomila si, že som naozaj iba spala a snívala.

,,Hovor." Objal ma pevne, čím mi dodal pocit bezpečia.

,,Slúžka mi priniesla hroznovú šťavu a ja som sa jej napila z chuti za dva poháre, pocítila som...Omar, v tej šťave bol jed..."
Nedohovorila som, lebo mi hrdlo zvieralo tak silno, že som cítila na tele tie bolesti, o ktorých sa mi snívalo.

,,Psst, už je dobre. Vidíš, tu som pri tebe, nedovolím, aby ti niekto ublížil." Pritúlil si ma k sebe pevnejšie.

Prikývla som utierajuc si svoje slzy.
,,Tá slúžka je nová," dodala som svoj čudný pocit, ktorý vo mne vyvolala. Asi to bol ten pravý dôvod, prečo sa mi sníval tak strašný sen.

Nestačila som sa ani nadýchnuť a nabrať čerstvý vzduch do svojich pľúc, keď sluha, ktorý strážil pred dverami, zaklopal. Omar sa rýchlo postavil. Narovnal si svoj spodný biely diel odevu a ako odkračal k neustupujucemu zvuku klopkania, načiahol sa po svoj béžový vrchný plašť.

Tá nová slúžka čakala pred dverami aj s jedlom, ktoré som jej nariadila, aby mi dala pripraviť.
Omar ju vpustil a ja som od seba nevedela odohnať ten pocit. Temný pocit.
Rida prišla s ňou. Všimla si, že sa nachádzam na terase, preto mi pomohla obliecť si svoje šaty, keďže som sedela nahá, iba pod tenkou prikryvkou.

,,Vaše jedlo je tu." Usmiala sa na mňa.

Poďakovala som jej a vkročila dovnútra komnaty. Slúžka rozkladala jedlo na malý nízky stolík, keď jej Omar nariadil, aby naliala do pohára hroznovú šťavu. Ona nemo prikývla a urobila to.

,,Napi sa!" rozkázal jej.

Ride odbiehali oči ku mne a k tomu, čo sa deje pred jej zrakom.
Tá slúžka zastala. Ruka, v ktorej držala pohár s hroznovou šťavou sa roztriasla.
,,Pane, to je pre vašu manželku. Ona si želala..." Kráčala ku mne.

,,Hovorím ti, napi sa!" skríkol na ňu.

Vojak stál vo dverách.
Hneď to pochopil, tvrdo vzal tú mladú slúžku, nie staršiu ako ja, za rameno. Bez kúska citu v očiach, jej prikázal to isté, čo aj môj princ.
,,Napi sa! Je to príkaz panovníka Arábie!"

Slúžka priblížila  pohár k ústam a napila sa. Nezostalo v tom pohári nič. Ani jedna jediná kvapka.
Usmiala som sa na Omara. Hovorila som si, že sme sa zmýlili. Už som to mala na jazyku. Už som to šla vysloviť, ale po chvíli mi úsmev zamrzol.
Jej ruky klesli popri tele. Zbledla. Podobala sa na bielu stenu. Omámené sa ešte stihla rozbehnúť k terase. Dokázala sa ešte vytrhnúť z rúk vojaka, ktorého asi tiež zmiatla tým, že sa napila z tej šťavy.

Myslela som si, že sa chce nadýchať vzduchu. No ona vyliezla na zábradlie a skočila.
Áno, skočila z najväčšej výšky paláca. Skočila z najvyššieho miesta, ktoré som kedy v živote videla...

Ruky mi ihneď putovali k očiam. Zakryla som ich spontánne, i keď som videla, ako sa to stalo. Nedokázala som sa pohnúť. Klesli mi ihneď na ústa, lebo to, čo sa mi snívalo, tá moja predtucha bola pravdivá! Mdloba na mňa doliehala. Rida ma chcela ovlažiť vodou. Tou vodou zo stola. Avšak Omar skríkol, aby to nerobila.
,,Rida?! Rozmýšľaj trocha!"

Uvedomila si, že by aj voda mohla byť  otrávená. Preto sklenený krčah v ľaku spustila na zem, na krásny červený koberec, robený ručne v arabskom štýle s množstvom ornamentov v ňom, a rozbil sa na márne kúsky.

Sadla som si na posteľ za pomoci Ridy.
Vojak zbehol k terase a sluhovia krútili hlavami, popritom, ako sa cez dvere dívali.

,,Kto bola tá slúžka a kedy prišla do tohto paláca?! Kto sa snažil otráviť moju ženu? Kto???" Moj princ sa rozkríkol na všetkých, ktorí boli v našej komnate.
Zrak bodavo uprel na Ridu.
Tá od strachu nevedela kam pozrieť, preto sa radšej dívala ma dlážku.

,,Pýtam sa ešte raz! Kto to bol?" zúril, ako nikdy predtým.

,,Ja pane, neviem," doslova zašepotala, tak sa ho bála.

,,Nevieš?!!" Pristúpil k nej bližšie a vyzval ju, aby sa mu pozrela do oči.

,,Pane." Nedokázala zdvihnúť svoj pohľad pred panovníkom celej Arábie.

,,Hovor!!!" nástojil na tú starú ženu, ktorá nám dvom už veľakrát prejavila vernosť.

Rida sa teda odvážila, hrkotajúcim hlasom odpovedala: ,,Tú slúžku vzala do služieb vaša matka," poškrabala sa po krku, akoby nechcela, aby to čo tak ticho vyslovila, niekto počul a doložila, ,,to jediné o nej viem, nič viac, pane."

,,Čo?!" zamrznutým hlasom prejavil svoje rozčarovanie z tej hroznej a nečakanej  odpovede.
Ostal ako kameň, ako nejaký soľný stĺp. Rozmýšľal, čo robiť, lebo jeho vojak mal na tvári taký istý výraz, ako on a len čakal na Omarov príkaz.
***