Únos, zajatie, otroctvo, predaj dievčaťa menom Veronica a potom už len Nazirah do Arabskéj krajiny...
*****
"Predaná za šesťdesiat kúskov zlata!"
"Polovica z dievčat boli už vyzlečené do naha. Bolo to veľmi ponižujúce.
V jednom rohu izby bola mala...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Moje sny sa stali skutočnosťou...
Už niekoľko dni pred svadbou sa v celej krajine oslavovalo. Na počesť nadchádzajúcej udalosti sa ľudia zabávali v uliciach, na námestí, všade kde sa len dalo. Nielen jedli, pili, tancovali a spievali, ale boli im rozdávané zlaté a strieborné mince. Každý v krajine žasol nad spôsobom honosného oslavovania, ktoré bolo doposiaľ v iných krajinách nepoznané.
Ešte len vtedy som pochopila, aká bohatá a mocná bola Arabská ríša a akým človekom bol a je Omar II., môj nastávajúci.
Očaril ma nielen svojim zovňajškom, ale hlavne tým, čo mal a stále má vo svojom srdci. Princ mal výborne predpoklady na to, aby krajine vládol dlho. Bol múdry, dobrý a spravodlivý. Zaujímal sa o svoj ľud, ved to bolo vidieť aj z toho, že sa ľudia radovali. Ich obľúbený princ bol miláčikom národa.
V paláci sa hlavná sála ozdobila do pestrofarebnosti. Nádherne voňavé kvety uložili skoro do každého rohu. Rozložili tentoraz veľké stoly s množstvom vyberaných jedál, rôznych pochúťok a sladkostí od výmyslu sveta. O pití ani nehovorím. Podávalo sa to najkvalitnejšie a najlepšie víno. O všetko sa staral opäť Abdul a Rida. Samozrejme pod dohľadom kráľovny. Matky môjho princa Omara.
