Únos, zajatie, otroctvo, predaj dievčaťa menom Veronica a potom už len Nazirah do Arabskéj krajiny...
*****
"Predaná za šesťdesiat kúskov zlata!"
"Polovica z dievčat boli už vyzlečené do naha. Bolo to veľmi ponižujúce.
V jednom rohu izby bola mala...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
*** Každý čakal len na to, čo vyjde z mojich úst. Ostala som ako z kameňa, neschopná sa ani pohnúť, ba vyrieknuť jedno jediné slovíčko. Srdce mi búchalo silno. Pocity ma presviedčali, že je dokonca príliš ďaleko, naozaj niekde dosť ďaleko od tela. A myšlienky? Tie neprichádzali, najmä pre vlastnú sestru, ktorá podporila radšej svojho švagra a manžela. Cítiac sa ozaj trápne, prsty sa mi potili a teplo sa mi na hrudi robilo, neustále, i keď som sa snažila poriadne nadýchnuť, nepomáhalo, nič vtedy nepomáhalo, až som nervozitou upadala do bezmocnosti.
Musíš to zastaviť. Povedala som si v jednom malom okamihu, nakoniec som sa prebrala a začala rozmýšľať. Slušne ho odmietni a prestaň sa hlavne báť.
Pod tým nátlakom som skoro vyslovila pravdu, ibaže vo dverách sa objavila uponáhľana slúžka a nepočkala na nič, len vyhŕkla: „Ospravedlňujem sa vám panstvo, ale váš syn potrebuje pomoc, rýchlo." Slúžka vošla medzi nás a oznámila Anabell, že jej malý synček ochorel a potrebuje súrnu lekársku pomoc. Vtom momente sa zabudlo na všetko. Gerard mi zložil ruku a tiež čakal na to, čo sa udeje priamo pred našimi očami.
Rodičia sa ihneď vybrali za svojou chorou ratolesťou. ,,Chudáčik, musí to s ním byť ozaj zle, inak by slúžka nevošla bez dovolenia." Ospravedlnila som sa a zašla taktiež poza dvere, prechádzajúc okolo ďalšej pomocnice, mysliac na trpiaceho človiečika.
Ani sama nevedela, že to prišla oznámiť vtom najlepšom čase. Vydýchla som si z jedného dôvodu, no z druhého, som mala ďalšie starosti a pocity úzkosti. Vedela som však, že odpovedať mu budem musieť. Marshal nevyzeral, že by sa ma chcel vzdať, ale odhliadnuc od všetkého, moja sestra ma zradila. Ako mohla? Zradiť mňa, svoju vlastnú krv, len aby podporila svojho švagra.
Služobnica postávala pri dverách, ktoré viedli k môjmu synovcovi s obavou v očiach, preto som sa jej spýtala na podrobnosti...
Našťastie, že doktor zaraz prišiel a maličkému podal akýsi tekutý liek proti horúčke. Nevpustil k nemu nikoho, okrem rodičov, preto som čakala v predsieni, kde sa ku mne pridal Gerard a robil to isté. Čakal. Áno, obaja sme iba čakali, pričom ja som trpela, pre spoločnosť, ktorá sa ku mne pripojila.
„Nášmu synovcovi sa uľaví, veď je z nášho silného rodu," poznamenal s pevnosťou v hlase, blížiac sa ku mne. S opretými rukami na mojom hrudníku, som postávala pri okne a nasávala svieži vzduch. Možno ma chcel nejak utešiť, ale čím viac sa ku mne blížil, tým viac som ustupovala, snažila som sa to pravdaže urobiť takým spôsobom, aby si to nevšimol, lenže nemala som kam pred ním ujsť. Desilo ma to, že budem musieť odpovedať, že sa urazí...Všetko možné mi behalo hlavou, dokonca sa mi vytvárala husia koža, ale nejak som sa ovládla a prispôsobila sa. ,,Áno, viem, je to silný chlapček, len som sa zľakla. Našťastie, že lekár nevyriekol nič horšie." „Veronica vy ste to najcitlivejšie žieňa, ktoré poznám. Nemáte deti, ale dokážete sa vcítiť do pocitov druhých ľudí, najmä k deťom ste veľmi empatická. Takúto manželku som si vždy prial."
