Únos, zajatie, otroctvo, predaj dievčaťa menom Veronica a potom už len Nazirah do Arabskéj krajiny...
*****
"Predaná za šesťdesiat kúskov zlata!"
"Polovica z dievčat boli už vyzlečené do naha. Bolo to veľmi ponižujúce.
V jednom rohu izby bola mala...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Ja, pane...Prosím," vydýchla som si, keď ma prestal bozkávať, no rukou ma neustále hladil a prechádzal ňou od ramena až k mojej brade.
,,Si tak krásna, prekrásna." Uprene sa mi díval do oči, ale aj tak ma nespoznal. ,,Pane, prosím nespoznávate ma? Som Nazirah, žena vášho spojenca Arabského panovníka, Omara II."
Ten človek sa na moje slová iba zvláštne pousmial: ,,Manželka Omara II. zomrela, jej telo našli pred mesiacom v rieke." Pootvorila som na chvíľku ústa, ale vedela som, že musím rozmýšľať triezvo a nenechať sa ovplyvniť pocitmi z toho, co som sa o sebe dozvedela. ,,Pane, prečo by som vám klamala?" ,,Neviem, preto sa ťa pýtam, prečo sa vydávaš za osobu, ktorou nie si! Ale si zábavná!" ,,Pane, hovorím vám, že som to ja. Nezomrela som. Moje telo nemohli nájsť. Som živá a zdravá. To nie je pravda," zvlykla som pri opätovnom pomyslení na to, že ma vyhlásili za mŕtvu, i keď žijem.
Koho telo teda našli?! Ako je to možné?! To je predsa nemožné?!
V cárovom výraze sa dalo vyčítať, že to myslel vážne.
,,Napriektomu, že si klamala, ti dovolím, aby si slúžila iba pre mňa. Pre tvoju fantáziu, a preto, že tak dobre varíš." ,,Pane prisaham vám," moje prosenie akoby ani nepočul. Jeho svetle belasé oči pristáli k mojim prsiam, hltal ich nimi, čím vo mne spôsoboval, že sa mi zo strachu podlamovali kolená. Nie z lásky a z túžby, ale zo strachu, že si ma ten človek vezme.
,,A preto, že si tak krásna," dodal jednoducho, keď ma po nich pohladil. Jazyk sa sám ozval hneď vtedy, keď jeho slabý dotyk prešiel po mojej pokožke.
,,Nie..." zronene som sa obzerala okolo seba, lebo som chcela utiecť, dostať sa nejak preč z tej hroznej situácie. Zrazu tá komnata nebola priestranná a obrovská, ako keď som do nej vošla, ale tentoraz jej steny na mňa doslova padali.
Podskočila som v jednej chvíli, lebo prikývol na to čo počul: ,,Nechám ťa, no vedz, že raz budeš moja a to dobrovoľne."
Hrča, ktorá mi medzičasom uviazla v krku, sa pomaličky strácala, veď sám otvoril dvere svojej komnaty a ešte predtým, než som odišla, mi prikázal, že zajtra si praje, aby som mu uvarila zajaca na víne.
Súhlasila som a posledným pohľadom na človeka v ten večer, som zistila, že mám šťastie v nešťastí.
Po chladných kamenných chodbách jeho zámku, som bežala ako o život, len aby som sa dostala naspäť do kuchyne, na moje miesto pri peci, kde som mala svoje miestečko. Sadla som si na huňatú deku a prstami sa dotýkala rozhorúčavenej pece, kým moje telo túžilo po ohriatí sa, moja myseľ a srdce túžili po mojich blízkych čoraz viac a viac, najmä tentoraz. Dozvedieť sa, že v Arábii už vlastne Nazirah neexistuje a je mŕtva nebolo vôbec prijemné. Palivé slzy sa vyplavili na povrch mojich líc, kým jedna vytiekla skôr, druhá ju o chvíľku nasledovala.
