Únos, zajatie, otroctvo, predaj dievčaťa menom Veronica a potom už len Nazirah do Arabskéj krajiny...
*****
"Predaná za šesťdesiat kúskov zlata!"
"Polovica z dievčat boli už vyzlečené do naha. Bolo to veľmi ponižujúce.
V jednom rohu izby bola mala...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po príjemnom a voňavom kúpeli, som si ľahla do predom upravenej postele. V očiach som mala Omarov sladký úsmev a jeho ľúbezné tmavé hnede oči.
Premýšľala som o tej dnešnej udalosti: Čo by mi tým chcel dať najavo, keď nie to, že jeho pamäť neutiekla do zabudnutia? On sa iba pretvaruje. Rozšíril o sebe, že stratil pamäť. Vymyslel si to. Veď, ako by sa inak dostal na toto miesto a mal dôveru samého marshala, ktorý o ňom dokonca povedal, že je výborným jazdcom. Môj drahý Omar, keby si vedel, ako veľmi ťa milujem život môj a ďakujem Bohu, že si živý a zdravý.
Spokojne som zaspala a spokojne som sa aj zobudila. Pri raňajkách mi dobrá nálada vyhrávala, pospevovala som si s úsmevom na perách, čo si všimol aj môj švagor.
„Veronica, vidím, že váš počiatočný príchod do môjho domu a dnešný duševný stav, sú na protipólnych stranách." Napil sa čerstvej jablkovej šťavy a pomaly ujedal zo svojho čerstvého pečiva.
Prikývla som a nemala žiadnu potrebu namietať: „Moja duša našla vo vašom dome drahú a milovanú sestru. Váš syn mi robí radosť a neustále vytvára úsmev nielen na tvári, ale aj v srdci. Som naozaj šťastná."
Áno, pravda bola taká, že moja blízka rodina stála za tým šťastím tiež. Ak by som sa nenašla pri nich, asi by som zomrela od žiaľu a smutku.
„Oceňujem vašu prítomnosť pri mojej manželke a pri mojom synovi, hľadal som spoločníčku a našiel som vás," zahlásil pobavene, pri čom si vzal ďalší chlieb, natrel ho maslom a ujedal z neho. Po chvíli utrel utierkou kútiky pier a doložil: ,,A oceňujem váš vplyv na môjho mladšieho brata."
Priznám sa, vôbec som nečakala takúto úprimnosť. Ja a vplyv na jeho brata. O čom to hovorí?
Akosi som pocítila neželané teplo v lícach, čo zapríčinilo samozrejme moje červenanie sa. Anabella sa nezdržala poznámok, hneď na to sa aj ona ozvala: „Ty sa červenáš Veronica, vieš."
Sklopila som pohlaď a kývla hlavou. Prečo mi to robíš sestrička? Akoby to nebolo málo, že sa cítim trápne, musíš na to ešte aj upozorňovať?
„Ja by som vôbec nebol proti, ak by sa z vás Veronica stala moja švagriná, dvojitá švagriná, aj kvôli môjmu bratovi, mám na mysli," zasmial sa zľahka.
„Theodore, prosím vás." S mierne pôsobiacim hlasom som sa posnažila usmiať a vzala tiež utierku, aby som si jemne utrela ústa. Zjavne to tých dvoch bavilo. Dostali ma do rozpakov, kým oni sa len šibalsky smiali.
„Do ničoho nikoho netlačím, ani nikdy nebudem, ja len, že by bol z vás dvoch vynikajúci pár. Vy ste tak tichá, trpezlivá a rozumná. On takúto ženu priam potrebuje, Veronica."
Váš názor, môj nie.
Mlčala som napriek tomu, že by som sa mala ozvať, avšak hrdlo mi akosi zovrelo, tá predstava vo mne vôbec nevzbudzovala príjemné pocity. Chcela som, aby ma prestali rozoberať a venovali sa jedlu, preto som neodpovedala a tak sa naozaj pokračovalo v raňajkovaní. Z času na čas sme sa na seba usmiali a venovali si krátke úctivé pohľady. O chvíľku ich reči utíchli. Našťastie.
