Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvadsať šesť - Zoznámte sa, Joe Black <2[Lottie]>

°heck unedited!°

Lottie’s P.O.V.

„Hej,“ zvolal Ryan a priam sa vrhol k miestu, kde práve spadla Vanessa. Ona.. omdlela? Vážne? Ja som tá, ktorá by dala za upadnutie do kómy všetko. Vravíte si, že ‚nie je to zlá rana‘? Fajn, skúste si tú operáciu namiesto mňa bez anestetík!

„Čo sa stalo?“ prekvapený Harry si čupol vedľa Ryana. Vypadalo to, akoby chcel pohľadom priviesť jej vedomie späť.

„Lottie,“ zašepkal znova Liamov hlas blízko môjho ucha a ja som sa prekvapene trhla. Nevšimla som si, že sa naklonil tak blízko. Dych sa mi zrýchlil, keď som na neho hľadela. Nemohol byť proste fascinovaný Vanessou ako ostatní? Jeho prítomnosť mi robila muky, aj keď som bola v normálnom stave, teraz som priam chcela, aby sa otočil a vypochodoval z miestnosti. Nechcela som sa pozerať do jeho čokoládových očí, ktoré mali teraz čierny nádych. Boli také tmavé, že sa mi zdali nádherné ako teplá letná noc.

Namiesto toho aby odišiel, jeho prst pohladil moje líce a nasadil ustarostený výraz. Doprdele, netvár sa tak, lebo sa mi roztečú rebrá. Zastonala som od bolesti, ktorá mnou prenikla a chcela som si vynadať. Nemala som zo seba robiť až takého slabocha, mala som to prehltnúť a ísť ďalej, akoby sa nič nestalo. Koľko takýchto zranení už bolo? Veľa a nikto nerobil také dramatické scény ako teraz ja.

„Zoberiem ju k sebe do izby,“ začula som Ryanov hlas, ktorý ma vytrhol z moci Liamových prenikavých očí. Budeme si klamať? Nie. Takže na rovinu. Nikdy neuniknem dostatočne, aby som sa vyslobodila z jeho čara. A jeho správanie mi v tom nepomáhalo. Bola som prepadnutá v jeho vôni a zbláznila som sa do spôsobu, ktorým sa smial. No očividné bolo aj to, že on bol mimo mojej ligy. A v úzkom kruhu Louisových priateľov. Čiže by ho isto-iste odstrelil, keby sa dozvedel, že mám malé pobláznenie v ňom, či ako to nazvať.

„Ryan, vieš, že to nie je najlepší nápad. Môžeme ju dať k mužom...“ začal Harry, no bol prerušený Ryanom.

„Seriózne, Harry? Práve si toto povedal? Ešte aj po tom, čo si videl s Louisom?“ Nadvihol na neho obočie a v jeho tvári bolo vidno pobúrenie jeho slovami a to, že si pevne stál za svojím, aj keby ho mal práve teraz zabiť svojou zbraňou. Ktorú, pravdepodobne, pri sebe teraz nemal, ale stále si po ňu mohol zájsť.

Znova si hľadeli do očí a robili ten spôsob komunikácie, čo väčšinou. Naozaj? Niekedy sa hrajú na nejakú dvojicu magorov, ktorí si dokážu čítať myšlienky. A väčšinou to aj tak vyzerá a dopadne.

„Chlapci,“ prerušil ich napäto Liam. Obaja sa na neho pozreli výrazmi, či tú prezývku myslel vážne. „Ak ste si nevšimli, je tu Lottie. A ak ste si nevšimli, je na šrot.“

„Tak to dík,“ zamrmlala som znova. Liezol mi na nervy fakt, že som nemohla hovoriť, pretože som sa bála toho, že vypustím ston, vzdych, možno aj nejakú hlúpu hlášku.

„Zober ju do jej izby. Máš voľno, Lottie,“ rozkázal Harry.

„Bože, len to nie,“ zaškrípala som zubami. Voľno? A Liam v mojej izbe? Choď do kelu s tvojou logikou, Styles.

„Je tu nejaký problém, Lott?“ Nadvihol obočie. Vedela som, kedy prestať. Prehovoril ten Harry, ktorý bol môj šéf a nie ten kamarát, blízky kamarát, ktorý sa so mnou dokázal tak často zasmiať, kým neprišla Una. Nežiarlim na ňu, len je škoda, že je toľko hádok v Pevnosti, odkedy je tu ona.

Pokrútila som hlavou a opatrne sa posadila na posteli a zošuchla nohy na podlahu. Keď som sa chcela postaviť, Liamove ruky mi podobrali nohy a vtiahol ma do náruče. Zastonala som, pretože som skrčila bolestne ramenom, a pretože ma toto jeho gesto prekvapilo natoľko, že som zabudla kto som, kde som a ako sa volám.